Nová slovenská vláda zrejme zvýši sociálne platby občanom. V budúcnosti to môže ohroziť financie
Pravdepodobná nová slovenská vládna koalícia vzídená z víkendových volieb zvýši zrejme rôzne sociálne platby občanom, čo v budúcnosti prinesie zhoršenie stavu tamojších verejných financií. Zhodli sa na tom analytici, ktorých dnes oslovila ČTK. Vplyv na českú ekonomiku nebude podľa nich významný v akomkoľvek scenári povolebného vývoja.
Inflácia Slovensko verzus Česko
"Slovensko má vyššiu infláciu ako Česko. Môžeme preto čakať rôzne sociálne balíčky a priame platby voličom víťazných strán," povedal ČTK analytik projektu Datarun Petr Bartoň. Preto čaká v nasledujúcich dvoch rokoch zhoršenie stavu štátnych financií a väčšie rozdávanie. "Slovensko si teda kupuje dva roky zdanlivo väčšieho blahobytu za cenu nižšieho blahobytu v budúcnosti. Nie nutne preto, či je nová vláda ľavicová alebo pravicová, ale hlavne kvôli tomu, že je nová," dodal.
Vláda ľavicovej vlády
"Pravdepodobnejší variant ľavicovej vlády pod taktovkou hnutia Smer-SD a Hlas-SD naznačuje, že sa bude klásť väčší dôraz na sociálne aspekty a náklady konsolidácie znášajú viac firmy a skupiny obyvateľov s vyššími príjmami", doplnil analytik Generali Investments Martin Pohl. Ak nová vláda rozpočtovú konsolidáciu odmietne, potom Slovensku podľa neho hrozí zníženie ratingu, rast dlhu a nárast nákladov na obsluhu dlhu.
Varianty koalície
Koalícia sformovaná na základe spolupráce Smer-SD a Hlas-SD doplnenej o SNS alebo KDH budú v ekonomickej oblasti skôr protekcionistické a populistické, myslí si analytik bratislavskej pobočky UniCredit Lubomír Koršňák. Miera transferov do ekonomiky zostane podľa neho vysoká.
Podpora ekonomického rastu
Konsolidačné úsilie bude najskôr len na úrovni zákonných nevyhnutností vyplývajúcich z dlhovej brzdy, výdavkových limitov a pravidiel EÚ. Krátkodobo môže nižšie konsolidačné úsilie znamenať menšie škrty v ekonomike zo strany vlády a teda podporu ekonomického rastu. "Už v strednodobom horizonte päť až desiatich rokov, by ale takáto rozpočtová politika mohla viesť k problémom s financovaním štátneho dlhu, aj výraznému priškrteniu ekonomického rastu," podotkol.
Čo bude s automobilovým priemyslom?
Pohl pripomenul, že Slovensko síce patrí s desaťpercentným podielom na vývoze medzi slovenských hlavných obchodných partnerov, ale z väčšej časti ide o medziprodukty určené na ďalšie spracovanie. "Vplyv výkyvov slovenského domáceho dopytu na nás je tak veľmi obmedzený. Pre nás aj pre Slovensko je rozhodujúci osud automobilového priemyslu, ktorý závisí od elektromobility a dopytu po automobiloch na európskom trhu. Tu bohužiaľ rovnako ako Slovensko ťaháme za kratší koniec povrazu," poznamenal.
Sobotné parlamentné voľby na Slovensku vyhrala strana Smer-sociálnej demokracie (Smer-SD) pod vedením Roberta Fica, získala hlasy viac ako 23 percent voličov. S výrazným odstupom skončilo druhé Progresívne Slovensko, ktoré má vyše 17 percent. Tretia je zhruba s 15 percentami strana Hlas, ktorej šéf Peter Pellegrini gratuloval Ficovi a hovoril o možnej povolebnej spolupráci.
