Skončili sa rozhovory o Náhornom Karabachu. Separatisti tvrdia, že Azerbajdžan porušuje prímerie
V azerbajdžanskom meste Jevlach sa skončilo rokovanie medzi zástupcami úradov v Baku a arménskych obyvateľov Náhorného Karabachu o budúcnosti regiónu a etnických Arménov, ktorí tam žijú. Zatiaľ nie je jasné, aké výsledky rozhovory priniesli. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na miestne médiá.
Detaily nie sú známe
Štátne azerbajdžanské spravodajské médium Azertag zverejnilo zábery, ako vyjednávači prichádzajúci do Jevlachu. V stredu arménske separatistické sily súhlasili, že zložia zbrane a rozpustia sa.
Azerbajdžan tento týždeň spustil vojenskú operáciu v Náhornom Karabachu. Sporný región má väčšinové arménske obyvateľstvo, ale nachádza sa v medzinárodne uznaných hraniciach Azerbajdžanu.
Vo štvrtok na rozhovory v Jevlachu smerovala kolóna čiernych vozidiel a po nej nasledovalo auto s ruskou vlajkou a tabuľkami s ruskými evidenčnými číslami.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v stredu vyhlásil víťazstvo nad hornatou oblasťou. O budúcnosti Náhorného Karabachu následne začali rokovať zástupcovia oboch strán, pričom rokovania trvali necelé dve hodiny.
Detaily nie sú známe, azerbajdžanská agentúra APA iba uviedla, že šesť zástupcov oboch strán i ruských mierových síl prerokovalo "záležitosti ohľadom reintegrácie Arménskych obyvateľov".
Viac mŕtvych? Zásah v Náhornom Karabachu má vyše 200 obetí, tvrdia arménski separatisti
Separatisti obviňujú
Arménski separatisti v Náhornom Karabachu obvinili Azerbajdžan z porušenia dohody o prímerí, ktorú obe strany uzavreli v stredu. Baku to poprelo.
Separatisti tvrdia, že azerbajdžanské sily používajú "rôzne strelné zbrane, čím porušujú dohodu o prímerí". Azerbajdžanské ministerstvo obrany to označilo za "úplne klamstvo a dezinformáciu".
Reportér agentúry AFP uviedol, že v Stepanakerte, hlavnom meste Náhorného Karabachu a centrále separatistov, bolo vo štvrtok počuť streľbu a výbuchy. Správy o streľbe v Stepanakerte sa objavili počas rozhovorov o začlenení odštiepeneckého Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu v meste Jevlach.
Vyjadrenia veľvyslancov oboch krajín pri OSN
Arménsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve obvinil Azerbajdžan, že v rámci snáh o ovládnutie arménskej enklávy Náhorný Karabach sa dopúšťa etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti.
Vo svojom prejave na pôde Rady OSN pre ľudské práva arménsky veľvyslanec Andranik Hovhannisjan pripomenul, že Arménsko už varovalo pred "hroziacimi etnickými čistkami" v Náhornom Karabachu, pričom zdôraznil, že práve "teraz prebiehajú".
"Civilisti v Náhornom Karabachu sú uväznení a nemajú možnosť evakuácie, keďže Azerbajdžan naďalej blokuje jedinú záchrannú trasu, ktorá ich spája s Arménskom," povedal veľvyslanec.
Podľa jeho slov nejde o "konfliktnú situáciu, ale o zločin proti ľudskosti a malo by sa k nemu tak pristupovať".
V Rade OSN pre ľudské práva vystúpila aj zástupkyňa Azerbajdžanu Dilara Abdullajevová, ktorá zdôraznila, že jej krajina bola "nútená podniknúť lokálne protiteroristické opatrenia", pričom trvala na tom, že azerbajdžanskí vojaci sa "zamerali výlučne na nelegálne vojenské formácie a opevnenia".
Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy. Arménske obyvateľstvo Karabachu má totiž obavy, že bude zo svojich domovov vyhnané azerbajdžanskými úradmi.
Evakuácia obyvateľov
Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov. Podľa agentúry DPA to oznámilo ruské ministerstvo obrany.
O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.
Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.
Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.
DPA dodala, že arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskej misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.
Azerbajdžan útočil na Náhorný Karabach. Hlásia civilné obete, Arménsko apeluje na Rusko
Moskva ako sprostredkovateľ
Rusko vyslalo v roku 2020 do Náhorného Karabachu mierové sily, čo bola vtedy súčasť dohody o ukončení šesťtýždňovej vojny v tomto regióne.
Prezident Vladimir Putin vyhlásil, že kontingent ruských mierových síl bude mať úlohu sprostredkovateľa v terajších rozhovoroch.
Arménsko a Azerbajdžan sa o Náhorný Karabach dlhodobo sporia a o toto územie viedli dve vojny - v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2020. Región je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale obývaný je prevažne Arménmi.