Energetické využitie odpadu. Sme lídrom či patríme k najhorším v EÚ?
Odpad, ktorý by inak skončil na skládkach, môže nájsť využitie pri výrobe elektriny a tepla, ale aj ako náhrada uhlia v cementárňach. Má však Slovensko dostatok kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov, aby krajina dokázala znížiť mieru skládkovania na 10 % do roku 2035. Skúsenosti iných krajín EÚ naznačujú, že bez väčšieho dôrazu na energetické zhodnocovanie odpadov sa to nepodarí.
Stav odpadového hospodárstva na Slovensku je neutešený, v podstate stagnuje. Stále sme sa nevysporiadali so skládkovaním a patríme k tej horšej Európskej dvadsaťsedmičke. Chýbajú nám reálne kapacity na spracovanie nebezpečných odpadov. Tieto aj iné názory odborníkov na odpadové hospodárstvo odzneli na konferencii ta3 Odpad: príležitosť alebo hrozba?
„Keď sa pozrieme na proces skládkovania odpadov, všetci démonizujú skládky, že skládky sú to najhoršie, ale skládky musia spĺňať všetky medzinárodné limity na to, aby mohli byť postavená. Takže nie je to niečo, čo znečisťuje životné prostredie, to znečisťujú čierne skládky. Rozšírenie skládok je tiež extrémny problém,“ uviedol prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve Peter Krasnec a dodal, že ministerstvo by si konečne malo osvojiť myšlienky praxe a nevymýšľať si nejaké vlastné riešenia.
Podľa Juraja Číža, výkonného riaditeľa ECOREC, hlavný problém, ktorý máme na Slovensku, je predvídateľnosť právneho a legislatívneho prostredia. „O povinnosti neskládkovať neupravený odpad Slovensko vedelo už od roku 2013. V roku 2023 zhrozene začalo posúvať termíny. To znamená, že ako má súkromný podnikateľ predikovať budúci vývoj v prostredí, ktoré je extrémne neisté,“ pýta sa.
Sme skládková veľmoc
Petronela Chovaníková, obchodná riaditeľka VEOLIA skonštatovala, že dopyt po elektrickej energii bude narastať.
„V nasledujúcich 18 až 20 rokov sa dopyt po elektrickej energii zdvojnásobí, čiže dnes narodené deti, keď dosiahnu vek dospelosti, budú potrebovať dvakrát viac spotrebovať elektrickej energie, ako my dnes. A práve do takejto situácie prichádza energetická kríza, ktorá vypukla pred dvoma rokmi a prichádza vojnová agresia na Ukrajine a my sme si uvedomili, že potrebujeme diverzifikovať našu palivovú základňu. Potrebujeme znížiť našu závislosť na dovoze energetických surovín z Ruska a potrebujeme, nie presunúť túto závislosť na iné krajiny alebo na iné komodity, ale potrebujeme zvýšiť energetickú sebestačnosť. A tu prichádza na scénu zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré využíva palivo, za ktoré dnes platíme, aby sme sa ho zbavili, ktoré ukladáme na skládky a s ktorým máme problém,“ povedala a dodala, že dnes je vypočítané, že existujúce zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov v západnej Európe vyrobia energiu z odpadov, ktorá je ekvivalentom desiatich percent dovezeného zemného plynu z Ruskej federácie.
„Na Slovensku vieme zemný plyn nahradiť z desiatich percent práve energiou vyrábanou na základe nevytriediteľného odpadu, ktorý dnes skládkujeme,“ uviedla.
Za posledných 30 rokov sme podľa jej slov zo Slovenska urobili skládkovaciu veľmoc. „Potrebujeme v energetike dodávať spoľahlivé a cenovo dostupné energie nášmu priemyslu a našim domácnostiam. Za posledných 20 rokov sme uložili na skládky viac ako 25 miliónov ton lacného paliva. Záleží len na nás a teda na budúcich politikoch, či budeme ďalej veriť ideológiám, alebo začneme pragmaticky konať,“ skonštatovala.
Najlepší odpad, je ten, ktorý nevznikne
Dnes ešte stále nevieme všetok vytriedený odpad recyklovať. „Treba sa pozrieť na výrobcov, do čoho balia a aké sú tieto produkty. Je veľa kombinovaných materiálov, ktoré sú absolútne nerecyklovateľné, ktoré majú obrovské problémy,“ myslí si Krasnec. Podľa neho platí, že najlepší odpad, je ten, ktorý nevznikne. Odporúča, aby sme sa tak ako Rakúšania a Nemci v obchodoch pozerali na to, čo kupujeme, aký to má obal. Nerecyklovateľné odpady, ktoré majú ešte svoju energetickú výhrevnosť, nech sa spaľujú tie, ktoré majú ekonomickú významnosť, nech sa recyklujú, tvrdí. „Ísť do takzvaného recyklačného fanatizmu, že poďme recyklovať všetko. Áno, dá sa, všetko sa dá, je len otázka peňazí, že kto to zaplatí,“ myslí si.
Odborníci označili komunikáciu s ministerstvom životného prostredia ako problematickú.
Juraj Číž skonštatoval, že všetci vedia čo nechcú a kam máme v dosahovaní cieľov v odpadovom hospodárstve smerovať – zhodnocovať odpady. „Čo mňa šokuje, tak ten trošku politický motív, že ono to vždycky narazí na to, že to bude drahšie, to ten občan neprežije. No keď sa spýtate občana, že koľko platí za odpady, tak nevie. To znamená, že asi to nie je až také dramatické. Analýzy aj Inštitútu environmentálnej politiky ukázali, že ostatné krajiny to majú minimálne dvakrát až desaťkrát drahšie. Čiže áno, treba platiť viacej za odpady,“ povedal v debate.
Väčšiu stabilitu v legislatíve a väčšiu podporu v rámci povoľovacích procesov zo strany ministerstva by očakával aj Peter Pajerchin, obchodný riaditeľ spoločnosti Brantner „Pomôžme eurofondami a zrýchlime proces povoľovania. V opačnom prípade tak dôjde ďalší odklad o rok. Nie sme schopní urobiť ani prvý krok. Nie sme schopní začať s úpravou pred skládkovaním. Urobme aspoň niečo,“ povedal. Podľa neho je potrebné komunikovať na úrovni ministerstvo, odborná verejnosť a samosprávy, pretože samosprávy sú vo veľkej miere partnerom odpadových spoločností a odpad v princípe vzniká práve u nich.
S tým, že sa nám poplatky za odpady zvýšia súhlasí aj Krasnec. „Recyklácia nás nezachráni, lebo dá sa síce všetko, ale je to šialene drahé a tiež aj slovenský spotrebiteľ je do určitej miery odolný a potom mu to už začne vadiť, keď bude stále platiť viacej a viacej. A čo mi možno chýba taká komunikácia zo strany ministerstva vysvetliť ľuďom, že keď budeš triediť, nebude to lacnejšie, bude to drahšie, ale toto je ten smer, ktorým sa má uberať celý svet a aj celá Európska únia aj Slovensko,“ myslí si.
