Stretnutie Castra a Obamu potvrdilo ich odlišný pohľad na ľudské práva
Kuba a Spojené štáty chcú aj naďalej zlepšovať svoje vzťahy, majú však odlišný pohľad na otázky ľudských práv a rozvíjanie demokracie. Zhodli sa na tom lídri oboch krajín Barack Obama a Raúl Castro na tlačovej konferencii po rokovaní, ktorá bola na kubánske pomery nevídane otvorená.
Výnimočná tlačová konferencia
V Castrovom vládnom sídle Obamu uvítala americká hymna a prehliadka elitnej vojenskej jednotky. Predtým šéf Bieleho domu položil veniec z červených a bielych ruží k Martího pamätníku na ikonickom Havanskom námestí, kde sídlia úrady komunistickej vlády a budovy sú ozdobené obrovskými portréty komunistických revolucionárov vrátane Che Guevarru.
Castro označil za hlavnú bariéru medzi oboma krajinami trvajúce ekonomické embargo. Podľa Obamu sa Kuba v mnohých smeroch zlepšila, k zrušeniu blokády však bude treba okrem iného pokročiť v rešpektovaní ľudských práv. Castro vyhlásil, že Kuba ľudské práva rešpektuje. "Obhajujeme ľudské práva," povedal na hodinovej tlačovej konferencii, ktorá bola úplne výnimočná, pretože komunistický vodca podobné stretnutia s tlačou neorganizuje.
Stretnutie Castra a Obamu potvrdilo ich odlišný pohľad na ľudské práva
Castro: Žiadna krajina nie je stopercentná
"Podľa nášho názoru sú občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva nedeliteľné, vzájomne závislé a univerzálne," povedal Castro. Žiadna krajina podľa neho nie je stopercentná v dodržiavaní medzinárodných štandardov ľudských práv, existujú vraj v tomto smere horšie aj lepšie štáty ako Kuba.
Šéf Bieleho domu, ktorý je na historickej návšteve Kuby ako prvý úradujúci americký prezident po 88 rokoch, zdôraznil, že o budúcnosti svojej krajiny rozhodnú sami Kubánci. "Stále máme zásadné rozdiely v názoroch napríklad na demokraciu a ľudské práva," vyhlásil Obama.
Hoci USA podľa neho budú tieto témy naďalej zdôrazňovať, vynútiť zmeny na Kube nemôžu. Ešte tento rok by sa však zástupcovia oboch štátov mali zísť v Havane na diskusiu o otázkach ľudských práv, napríklad slobody prejavu, uviedol Obama.
Reč padla aj na politických väzňov
Kubánsky komunistický vodca, ktorý na začiatku konferencie povolil jednu otázku, bol viditeľne zaskočený prívalom otázok, na ktoré podľa spravodajcu stanice CNN zrejme ešte nikdy neodpovedal. "Dajte mi zoznam politických väzňov a pustím ich na slobodu, než nastane noc," odpovedal na novinársku otázku, koľko má krajina politických väzňov.
Predtým uviedol, že v niektorých veciach budú mať vlády oboch krajín vždy odlišné názory. Kubánska vláda zvyčajne argumentuje tým, že dotyční nie sú trestaní za iné zmýšľanie, ale ako špehovia alebo žoldnieri financovaní zo zahraničia. Podľa opozície sa však od predminulého oznámenia začiatku normalizácie vzťahov oboch krajín ľudské práva na Kube nezlepšili a desiatky ľudí sú stále zadržiavané a trestané kvôli svojim názorom.
Podľa Obamu, ktorý poňal konferencii vo veľmi uvoľnenom duchu a nabádal svojho partnera k odpovediam na ďalšie otázky - kým Castro vyzýval novinárov, aby sa pýtali radšej Obamu -, sa obaja lídri na viac ako dve hodiny trvajúcom rokovaní bavili o možnostiach ekonomickej spolupráce oboch krajín . Obama okrem iného vyzval Castra, aby umožnil vytváranie spoločných podnikov medzi americkými a kubánskymi firmami alebo povolil, aby americké firmy mohli priamo zamestnávať Kubáncov.
Prekážkou je obchodné embargo
Castro označil za hlavnú prekážku úplnej normalizácii vzťahov oboch krajín obchodné embargo, ktoré podľa neho bránia ekonomickému rozvoju Kuby. Podľa Obamu bude blokáda zrušená, nie je však vôbec jasné, kedy. Jeho vláda vraj vyčerpala väčšinu možností k čiastočnému uvoľňovaniu embarga a teraz je rad na Kongrese.
Úplné zrušenie však záleží aj na stupni zlepšovania ľudských práv na Kube, dodal Obama. Castro ako druhý bod sváru menoval americkú základňu Guantánamo na východe Kuby, ktorú vraj má Washington Havane vrátiť. USA majú pozemok v prenájme už od roku 1903 a po teroristických útokoch zo septembra 2001 tam zriadili kontroverznú väznicu pre ľudí podozrivých z terorizmu. Kuba však tvrdí, že USA zabrali územie nezákonne a usilujú o jeho vrátenie.