Rusi obvinili Turecko z nákupu ropy od islamistov, Erdogan to popiera
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské lietadlá v Sýrii budú pokračovať v náletoch na ropnú infraštruktúru patriacu Islamskému štátu.
Príjmy islamistov klesli o polovicu
Doterajšie nálety viedli k zníženiu príjmov IS z nelegálneho predaja ropy o dvojnásobok - zhruba na 1,5 milióna dolárov denne, uviedol na brífingu v Moskve náčelník operatívnej správy generálneho štábu ruských ozbrojených síl Sergej Rudskoj.
Dodal, že "podľa najskromnejších odhadov príjmy teroristov z nezákonného obchodovania predstavovali nie menej ak tri milióny dolárov denne". "Po našich náletoch sa príjmy znížili na 1,5 milióna dolárov denne," spresnil Rudskoj na brífingu.
#Russia destroys 500 Oil Transport Trucks used by #ISIS for their oil revenues. #Syria pic.twitter.com/RVWWeVvCQc
— ميران Şadî (@Mesopotamias_) November 19, 2015
Obvinili samotného Erdogana
Podľa Rudského má Rusko dôkazy, že Turecko je najväčším odberateľom ropy od IS, pričom do biznisu s ním je - ako uviedol - zapletený aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho rodina.
Vyhlásil, že Rusko má tiež k dispozícii družicové snímky, ktoré zachytávajú cisternové nákladné autá, ako prekračujú sýrsko-tureckú hranicu. Pozná aj tri trasy, ktorými sa ropa zo Sýrie dopravuje do Turecka.
Podľa jeho slov "teroristi naďalej dostávajú finančnú a materiálnu pomoc od radu krajín vrátane Turecka." Rudskoj avizoval, že Rusko na budúci týždeň zverejní informácie usvedčujúce Turecko z pomoci IS.
Je pripravený odstúpiť
Erdogan opakovane označuje tvrdenia, že Turecko kupuje ropu od Islamského štátu, za "urážku". V Paríži - kde bol v rovnakom čase ako Putin, ale nestretli sa - Erdogan vyhlásil, že by musel odstúpiť, keby sa obvinenia Ruska ukázali ako pravdivé. Dodal, že rovnako by mal postupovať aj Putin, keby sa jeho obvinenia na adresu Turecka ukázali ako falošné.
Putin však podľa agentúry TASS tvrdí, že Rusko má k dispozícii správy, ktoré jeho obvinenia na adresu Turecka potvrdzujú.
V súvislosti s obchodovaním s ropou sa v minulosti opakovane objavovali správy, že Islamský štát zo Sýrie pašuje ropu ilegálnym priekupníkom v Turecku. Odvtedy však Ankara posilnila bezpečnostné opatrenia na hraniciach.
Ruské letecké útoky na konvoj cisterien Islamského štátu
Lavrov pristúpný rokovaniam
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zároveň vyhlásil, že sa nebude vyhýbať stretnutiu so svojím tureckým kolegom v Belehrade, o ktoré žiada Ankara. Medzi Ruskom a Tureckom sa zvýšilo napätie po tom, ako turecká stíhačka F-16 minulý utorok zostrelila ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý sa pohyboval v sýrsko-tureckom pohraničí v rámci misie na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom.
Lavrov pripomenul, že minulú stredu sa s ním spojil šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu, ale "nepočul som od neho nič nové" v porovnaní s už známou pozíciou Ankary. Tá označila konanie tureckej armády za oprávnenú obranu tureckého vzdušného priestoru, ktorý ruský bombardér údajne narušil, čo však Moskva popiera.
Ruský minister dnes pred novinármi vyhlásil, že turecká strana teraz "nástojčivo prosí zorganizovať osobné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Turecka" počas Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Belehrade. "Nebudeme sa tomuto kontaktu vyhýbať. vypočujeme si, čo hovorí minister Čavušoglu," uviedol Lavrov a vyjadril nádej, že sa "možno objaví niečo nové v porovnaní s tým, čo zaznelo verejne".
Rusko žiada potrestanie vinníkov
Rusko od Turecka žiada, aby sa za zostrelenie lietadla ospravedlnilo a potrestalo vinníkov. Ankara sa ospravedlniť odmieta a tvrdí, že posádka stíhačky F-16 bránila vzdušný priestor krajiny a plnila len svoju povinnosť. Rusko na zostrelenie lietadla reagovalo vyslaním moderného systému protilietadlovej obrany S-400 na základňu v sýrskej provincii Lázikíja a prijatím celej série diplomatických a ekonomických sankcií voči Turecku.
Spomínaná schôdzka šéfov diplomacií OBSE, na ktorej by sa mali stretnúť Čavušoglu a Lavrov, sa v Belehrade uskutoční 3. a 4. decembra. Príležitosťou pre stretnutie vrcholných predstaviteľov oboch krajín bolo aj otvorenie konferencie OSN o klimatických zmenách v Paríži. Ruský prezident Vladimir Putin sa však so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom odmietol stretnúť.
Západné krajiny vyzvali oba štáty na zdržanlivosť a obnovenie dialógu, pretože sa obávajú, že spor medzi Ankarou a Moskvou by mohol mať negatívny vplyv na pokusy o urovnanie ozbrojeného konfliktu v Sýrii, kde Rusko podporuje režim Bašára Asada a jemu vernú armádu, kým Turecko opozíciu a jej naklonených povstalcov.