Vystúpiť z únie sa dá, je to však komplikovaný byrokratický proces

Proces vystúpenia z EÚ

Krajina, ktorá sa z EÚ rozhodne vystúpiť, podľa lisabonskej zmluvy oznámi svoj zámer Európskej rade. EÚ následne uzavrie s týmto štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, s prihliadnutím k jeho budúcim vzťahom s úniou. Túto zmluvu schvaľuje Rada kvalifikovanou väčšinou po súhlase Európskeho parlamentu.

Kto už z Európskych spoločenstiev vystúpil

Alžírsko v roku 1962, keď získalo nezávislosť na Francúzsku; s ním bolo členom ES od jeho vzniku v januári 1958.

Grónsko k 1. februáru 1985 vystúpilo z ES potom, čo si to voliči odhlasovali v referende v roku 1982; v marci 1984 o tom ES s Grónskom podpísalo zvláštnu zmluvu; tento ostrov sa stal členom ES ako súčasť Dánska v januári 1973, ale v roku 1979 získal vnútornú samosprávu.

Súostrovie Saint-Pierre a Miquelon sa v roku 1985 z členského územia EÚ stalo pridruženým zámorským územím potom, čo v rámci Francúzska prestalo byť jeho departmentom a stalo sa jeho zámorským spoločenstvom.

Ostrov Svätého Bartolomeja, francúzske zámorské územie v Karibskom mori, vystúpil z EÚ k 1. januáru 2012, keď ako prvý využil nové pravidlo definované v lisabonskej zmluve, ktoré zámorským departmentom možnosť vystúpenia z EÚ administratívne uľahčuje. Ostrov Svätého Bartolomeja sa stal pridruženým územím EÚ.

Veľká Británia sa členom ES stala v januári 1973, kedy v krajine vládli konzervatívci. V októbri 1974 ale voľby vyhrala Labouristická strana, ktorá voličom sľúbila revidovať britské podmienky členstva v ES. 5. júna 1975 sa tak v Británii uskutočnilo referendum o zotrvaní v ES, v ktorom sa za vyslovilo 67,2 percenta hlasujúcich, volebná účasť dosiahla 64,5 percenta.

Referendum o únijnych otázkach usporiadalo množstvo krajín

O vstupe do únie

Kladne sa občania vyslovili v roku 1972 v Írsku a Dánsku, v roku 1994 v Rakúsku, Fínsku a Švédsku, v roku 2003 na Malte, v Slovinsku, Maďarsku, Litve, Slovensku, Poľsku, Českej republike, Estónsku a Lotyšsku a v roku 2012 v Chorvátsku. Dvakrát pristúpenie k EÚ odmietli Nóri - v septembri 1972 a v novembri 1994.

O vstupe nových členov

Francúzi schvaľovali v referende v apríli 1972 rozšírenie ES o Britániu, Írsko, Dánsko a Nórsko.

O zmluvách reformujúcich EÚ

O Jednotnom európskom akte hlasovali Dáni (1986) a Íri (1987) - obe krajiny kladne; o maastrichtskej zmluve hlasovali kladne v roku 1992 Francúzi a Íri, ale Dáni ju schválili až na druhý pokus v roku 1993; o amsterdamskej zmluve sa konal plebiscit v roku 1998 v Dánsku a Írsku (v oboch kladný); nicejskú zmluvu Íri najprv v roku 2001 odmietli, v roku 2002 ju schválili; lisabonskú zmluvu schválili Íri taktiež až na druhý pokus (2009); pakt rozpočtovej disciplíny v referende Írsko v máji 2012 schválilo.

Európsku ústavu, ktorá nakoniec skončila v koši, v roku 2005 schválili Španieli a Luxemburčania, ale Francúzi a Holanďania ju v ten istý rok odmietli.

O prijatí eura

Dve krajiny euro v referende odmietli - Dánsko v septembri 2000 a Švédsko v septembri 2003.

Niekoľko referend o unijných otázkach sa uskutočnilo aj vo Švajčiarsku, ktoré nie je členom EÚ, ale spolupracuje s ňou na základe bilaterálnych zmlúv. Švajčiari schválili v referende napríklad ekonomické dohody s EÚ (v roku 2000), rozšírene dohody s EÚ o voľnom pohybe osôb na desať nových členov (v roku 2005) či pristúpenie k schengenskému priestoru (v roku 2005). Odmietli sa ale zapojiť do Európskeho hospodárskeho priestoru v roku 1992 či otvoriť jednania o vstupe do EÚ (v roku 2001).