Maďarsko a Turecko už chcú prázdniny. Vstupom Švédska do NATO sa budú zaoberať až v jeseni

ta3 čtk
13.7.2023 20:54

Maďarský parlament zrejme prerokuje ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO až po letnej pauze. Podľa vyhlásenia poslanca Zsolta Németha z vládnej strany Fidesz pre to nie je potrebné zvolávať mimoriadne zasadnutie parlamentu, napísala agentúra Reuters.

Maďarsko ratifikuje vstup Švédska a Fínska do NATO zrejme 7. decembra
TASR/AP

Mimoriadna schôdza nie je nevyhnutná

Až po letnej pauze bude zrejme o tejto záležitosti rokovať aj turecký parlament. Turecko a Maďarsko sú posledné dva štáty Severoatlantickej aliancie, ktoré ešte vstup severskej krajiny neschválili.

V maďarskom parlamente tento týždeň začali letné prázdniny. "Začneme znovu pracovať v polovici septembra," uviedol Németh. Ak by sa chcel parlament švédskou žiadosťou zaoberať skôr, musel by zvolať mimoriadnu schôdzu. To podľa Németha nie je nevyhnutné. Poukázal na to, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zrejme predloží ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do aliancie parlamentu až po prázdninách.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil, že Erdogan súhlasil s tým, že ratifikáciu švédskej žiadosti predloží parlamentu čo najskôr. Stáť by sa tak však malo pravdepodobne po letnej pauze. Turecký parlament, ktorý tento týždeň ešte zasadá, by sa mal následne stretnúť až v októbri.

Vznikla komplikácia

Erdogan médiám pri návrate zo summitu NATO vo Vilniuse povedal, že je na parlamente, aby vyhodnotil, ako Švédsko plní svoj záväzok potierať skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické. Erdoganovi spojenci zo Strany národnej akcie už uviedli, že Štokholm nepostupuje dosť rázne. Erdogan tiež očakáva pred ratifikáciou švédskej žiadosti pokrok v rokovaní s Európskou úniou o uvoľnení vízového režimu či o colnej dohode.

Hlasovanie v tureckom parlamente by podľa agentúry Reuters mohlo skomplikovať rozhodnutie švédskeho najvyššieho súdu. Ten zablokoval vydanie do Turecka dvoch ľudí, ktorí sú údajne členmi organizácie moslimského klerika Fethullaha Gülena. 

Toho Ankara považuje za osnovateľov neúspešného pokusu o puč z roku 2016. Obvinenia sa podľa tureckej obžaloby pripojili k mobilnej aplikácii Gülenovho združenia. Podľa švédskeho súdu však samotné pripojenie k mobilnej aplikácii neznamená členstvo v teroristickej organizácii.

Práve nedostatočná spolupráca pri vydávaní údajných teroristov je jednou zo záležitosťou, za ktorú Ankara kritizovala v uplynulých mesiacoch Štokholm najčastejšie. Švédska vláda však namieta, že o vydaní rozhodujú predovšetkým súdy, ktoré sú v krajine nezávislé na vôli vlády.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok