Slovensko v horúčkach: Sucho, teplo a extrémy miešajú kartami klímy. Čo nás čaká a neminie?
Z pohľadu planéty čelíme nielen v našich končinách teplotným extrémom. Súvisia s klimatickými zmenami, ktoré sú pre svet reálnou hrozbou. Porovnávali sme počasie na Slovensku s predošlými rokmi a pozreli sme sa tiež na scenáre, ktoré nás neminú.
Za štandardný klimatologický normál sa podľa odporúčania Svetovej meteorologickej organizácie považujú priemery meraných prvkov v počasí z tridsaťročných intervalov (pozn. red. najčastejšie rozhranie 1961-1990, ktoré sme si zvolili aj my).
Extrémne podmienky nezasahujú Slovensko len v súčasnosti, trápili nás už v minulosti. Koncom júla v roku 2007 bolo v Hurbanove (pozn. red. najslnečnejšie miesto v našom regióne) nameraných rekordných 40,3°C. Tieto miesta patria tiež medzi najteplejšie územia Slovenska – ide o juhovýchodnú časť Podunajskej nížiny a svahy Kováčovských kopcov pri Štúrove. K týmto oblastiam sa približujú už aj južne orientované svahy vrchov Bratislavy.
Presunieme sa bližšie k našej aktuálnej časovej osi. V roku 2019 bola v obci Žihárec (pozn. red. zhruba 30 kilometrov severozápadne od Hurbanova) nameraná najvyššia priemerná ročná teplota 13,1°C. Naopak, nižšie teploty od tých rekordných neboli v histórii Slovenska namerané od 30. rokov 20. storočia (pozn. red. 1929, -41,0°C, Vígľaš).
Výrazné odchýlky
V našom pozorovaní sme využívali januárový normál, ktorý bol -1,5°C, a tiež normálové teploty v rešpektovanom časovom rozhraní (pozn. red. roky 1961-1990).
V januári 2023 namerali v Orechovej najvyššiu priemernú teplotu vzduchu za prvý mesiac tohto roku v hodnote 7,4°C, čo znamená, že v tejto oblasti bolo oproti normálu teplejšie o 8,9°C. Najvyššie odchýlky zaznamenali v okrese Sobrance a najbližšie normálu bolo Kysucké Nové Mesto. Najnižšie teploty v tomto období boli namerané vo vyššie položených oblastiach.
Vnímateľný rozdiel mohli zaznamenať ľudia na Západnom Slovensku najmä v júni.
Na druhej strane krajiny boli odchýlky od normy o niečo miernejšie.
V roku 2020 zaznamenali meteorológovia najvyššiu odchýlku od normy vo februári (pozn. red. o viac ako 5°C).
Najvyššia odchýlka na druhom konci republiky bola pozorovaná na konci roka v decembri (pozn. red. o zhruba 4,7°C).
V roku 2021 bola v Bratislave najvyššia odchýlka v júni. Január bol v nami sledovanom období od normálu najďalej.
Teploty sa nevykyvujú mimo normálu len do plusu, ale aj do mínusových hodnôt. V Košiciach zaznamenali meteorológovia zápornú odchýlku od normálu v apríli (pozn. red. ochladilo sa o -1,6°C) a v máji bola teplota v mínuse o pol stupňa.
Minulý rok boli oproti júnu odsledované vyššie teplotné odchýlky v januári. Od normy sa najviac vzdialil február (pozn. red. o zhruba 4,6°C).
V Košiciach zaznamenali iba v apríli ochladenie o 1°C. Naopak, o 5,1°C sa oteplil august.
V januári tohto roku sme boli svedkami zvláštneho počasia. Príkladom mohla byť búrka v noci na prelome januára a februára. Začiatok roku začal najvyššími januárovými teplotami za sledované obdobie.
Na druhej strane Slovenska je pozorovateľný podobný trend. Extrémnym bol január, apríl bol chladnejší.
Medzi rokmi 1780 a 1820 boli teploty v priestore Atlantického oceánu (pozn. red. ktorého vzduch ovplyvňujé aj klímu u nás) o 1 až 3°C nižšie ako v súčasnosti. Polovica 19. storočia znamenala pre severnú pologuľu postupné otepľovanie. Naopak, juh sa ochladzoval. V časovom rozmedzí od 40. rokov 20. storočia do polovice 60. rokov bolo zachytené mierne ochladenie najmä v polárnych častiach Zeme. Trend otepľovania v súčasnosti pokračuje zhruba od 70. rokov. Po roku 1980 stúpa teplota rapídne nahor.
Príroda sa dusí
Trend rastúceho priemeru teploty vzduchu negatívne ovplyvňuje okrem iného najmä prírodné ekosystémy. Tie sa z horúčav spamätávajú len veľmi ťažko. Okrem častejších extrémov (pozn. red. horúčavy, dlhodobé a intenzívnejšie sucho, silnejšie búrky) musíme v budúcnosti rátať s vyšším výskytom hmyzu a ďalších škodcov. Scenárom pre ľudí je aj výraznejší výskyt ľudských chorôb.
Ovplyvnené budú aj vodné zdroje po celej Zemi, čo v budúcnosti potenciálne môže vypuknúť do vojen o vodu.
Častejší bude aj výskyt nebezpečných poveternostných javov (pozn. red. búrky, víchrice, povodne). Ostrovné oblasti už v súčasnosti riešia dvíhanie hladiny oceánov.
- Na zmene klímy sa podieľa viacero faktorov (pozn. red. mimozemské, zemský povrch a zmeny vo vnútri systému, teda aj ľudskym vplyvom).
Prírodné faktory sa v priebehu 20. storočia podieľali asi len na 40 percentách svetového nárastu teploty vzduchu.
