Žiadne záruky a nesplnené sľuby. NATO po rokoch rieši dilemu: Čo robiť s Ukrajinou?
V utorok sa vo Vilniuse začína výročný summit NATO. Keď tam ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu dorazí, Ukrajina bude bojovať proti Rusku v totálnej vojne o prežitie už 503 dní. Tu je všetko, čo potrebujete vedieť.
Zatiaľ čo jeho zbité jednotky pokračujú v boji proti neúprosnej invázii a pokúšajú sa získať späť okupované územia na juhu a východe krajiny, Zelenskyj prichádza do hlavného mesta Litvy s ďalším strategickým cieľom: získať miesto pri stole NATO.
Článok 5 s podporou jadrového arzenálu
Pre Zelenského a jeho vládu predstavuje Aliancia pod vedením USA dlhodobý mier a bezpečnosť. Článok 5 zmluvy NATO je pevnou klauzulou o vzájomnej obrane, ktorú podporujú americké, britské a francúzske jadrové zbrane.
Cieľ Kyjeva však presahuje rámec obrany. Prostredníctvom členstva v NATO by Ukrajina získala jednoznačnú vstupenku na Západ, prestávku od šikany Moskvy a bezpečnosť potrebnú na jej rekonštrukciu a ekonomické oživenie.
Ukrajina však kladie 31 členom NATO sériu otázok. Tie siahajú k podstate účelu Aliancie - od toho, ako sú jej členovia pripravení bojovať proti Rusku, až po to, či je klauzula NATO o vzájomnej obrane povinnosťou alebo výsadou.
"Verím, že Ukrajina sa stane členom Aliancie a že právoplatné miesto Ukrajiny je v NATO," povedal pre denník Financial Times generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. "Je na spojencoch, aby rozhodli, kedy je ten správny čas."
Ťahá sa to od roku 2008
"V porovnaní s rokom 2008 je teraz Ukrajina oveľa bližšie k NATO," dodáva šéf NATO s odkazom na rok, kedy bolo potenciálne členstvo Ukrajiny oficiálne oznámené. "To je fakt."
"Samozrejme, že sú na stole rôzne nápady a návrhy, ako to býva už zvykom, keď sa diskutuje o dôležitých otázkach," hovorí Stoltenberg, ktorého funkčné obdobie generálneho tajomníka sa tento týždeň formálne predĺži na desiaty rok. "Som absolútne presvedčený, že sa dohodneme na niečom, čo zocelí spojencov a vyšle jasný odkaz."
Slovensko bude vo Vilniuse zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová. Televízia ta3 tam bude tiež. Počas celého summitu bude prinášať živé vstupy priamo z miesta konania naša kolegyňa Patrícia Kordiaková.
Pobaltská cesta do NATO bola tŕnistá
Keď pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva vstúpili do NATO v roku 2004, uplynulo vtedy viac ako desať rokov, odkedy znovu získali nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Rusko sa v tom čase zmietalo v chaose. Nachádzalo sa medzi ekonomickým kolapsom a politickým otrasom a jeho ozbrojené sily boli zle vybavené a zle riadené.
V súčasnosti je však situácia iná. Obeťami ruskej invázie na Ukrajinu sa stali státisíce ľudí. Vojna vyhnala z domovov viac ako 10 miliónov Ukrajincov, čo je demonštráciou toho, kam je až Putin schopný zájsť.
Západ zápasí s veľkou dilemou
Teraz, po viac ako 17 mesiacoch vojny, počas ktorej spojenci NATO poskytli Ukrajine vojenskú a finančnú podporu vo výške viac ako 160 miliárd dolárov, západné hlavné mestá zápasia s oveľa väčšou dilemou. Keď dali Ukrajine prostriedky na zastavenie Ruska, sú teraz pripravení sľúbiť, že ak by sa to malo opakovať, ich jednotky by tiež bojovali a umierali? A ak nie, čo by mohli namiesto toho ponúknuť?
"Jedinou úlohou vo Vilniuse a úlohou, na ktorej sa zhodnú všetci spojenci, je, že sme pred 15 rokmi nechali na mape sivé oblasti, ktoré Putin využil, a teraz sa musíme uistiť, že už žiadne neostanú," hovorí nemenovaný vysoký diplomat NATO. "Ide o to, aby bolo krištáľovo jasné, kde sú červené čiary."