V stredu rokovala vláda o viacerých záležitostiach. Pohotovostné ambulancie dostanú viac peňazí, neprijali sa všetky smernice z EÚ
Ambulancie pohotovostných služieb budú od zdravotných poisťovní dostávať vyšší mesačný paušál. Dôvodom sú ich zvýšené náklady. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktoré mení výšku úhrad za poskytovanie zubnolekárskej pohotovostnej služby a ambulantnej pohotovostnej služby. Kabinet ho schválil na stredajšom rokovaní.
Výška paušálnej úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii pevnej ambulantnej pohotovostnej služby sa tak od 1. júna zvýši z 10 303 na 12 442 eur. Počas prechodného obdobia, do konca roka, bude výška úhrady 13 897 eur.
Navrhovanú právnu úpravu ministerstvo pripravilo v reakcii na zvýšené ekonomicky oprávnené náklady ambulancií. Jej cieľom je upraviť výšky úhrad tak, aby sa zabezpečilo ich primerané finančné krytie, aby ambulancie mohli plniť svoju funkciu v požadovanej kvalite a na adekvátnej úrovni.
Verejné vypočutie
Kandidáti na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov absolvujú po novom verejné vypočutie pred hodnotiacou komisiou, ktorá dá potom odporúčanie vláde. Vyplýva to z návrh na určenie spôsobu výberu kandidátov na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov v Luxembursku, ktorý v stredu odobrila vláda.
"Cieľom predkladaného materiálu je jednotne a transparentne upraviť organizačné zabezpečenie a spôsob výberu kandidátov na pozíciu člena Európskeho dvora audítorov v Luxembursku," uvádza sa v schválenom materiáli, ktorý predložil predseda vlády Ľudovít Ódor.
Súčasťou materiálu je aj spôsob zverejnenia výzvy na predkladanie návrhov kandidátov, administratívna kontrola prihlásených kandidátov a zabezpečenie prípravného rokovania komisie i verejného vypočutia kandidátov. Výzva na prihlasovanie návrhov kandidátov by mala byť zverejnená už v stredu.
"Spúšťame proces transparentného výberového konania cez Úrad vlády SR. Aj takto vyzývam možných odborníkov, aby sa hlásili," povedal premiér po stredajšom rokovaní vlády. Podobné pozície majú byť podľa neho obsadzované prostredníctvom verejných výberových konaní a verejného vypočutia.
Hodnotiaca komisia by sa mala skladať z ôsmich členov. Jej predsedom bude šéf Najvyššieho kontrolného úradu SR, podpredsedom vedúci Úradu vlády SR. Zástupcov budú mať aj rezort financií, kancelária prezidenta, Úrad vládneho auditu, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská komora audítorov a mimovládny sektor.
Smernica sa doteraz neprebrali
Slovenská republika neprebrala niektoré smernice EÚ do svojho právneho poriadku s transpozičnou lehotou ešte v roku 2021. Vyplýva to z materiálu o transpozičnom deficite a harmonograme jeho odstránenia z dielne podpredsedníčky vlády pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov, ktorý v stredu zobral na vedomie vládny kabinet.
"Predmetom materiálu je poskytnúť prehľad o všetkých smerniciach, ktorým uplynula, respektíve uplynie lehota pre transpozíciu v období do 31. mája 2023, v prípade ktorých stále nedošlo k prebratiu, došlo len k čiastočnému prebratiu, prípadne nedošlo k notifikácii príslušných vnútroštátnych transpozičných opatrení," uviedla v predkladacej správe k informatívnemu materiálu predkladateľka.
Vláda zároveň uložila ministrovi hospodárstva, ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerke spravodlivosti, ministrovi zdravotníctva a vedúcemu Úradu vlády SR odstrániť transpozičný deficit SR spôsobom uvedeným v predloženom materiáli.
Základným predpokladom náležitého prebratia smernice je podľa materiálu podpredsedníčky vlády dosiahnutie úplného súladu vnútroštátneho právneho poriadku s jej cieľom a požiadavkami v stanovenej lehote. Ďalšou požiadavkou je vykonanie jasnej a presnej notifikácie príslušných vnútroštátnych transpozičných opatrení Európskej komisii.
Smernice predstavujú záväzné právne akty EÚ, ktorých podstata spočíva v tom, že predmet úpravy v nich obsiahnutý je potrebné v stanovenej lehote transponovať (prevziať) do právneho poriadku členského štátu, ktorému je určená.
Transpozičná lehota je v zásade určená v samotných smerniciach. Takto určenú lehotu nie je možné členským štátom predĺžiť, preto tak nemôže urobiť ani vláda SR.
Hornú Nitru čaká zmena
Vláda schválila aktualizáciu akčného plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Dôležitým prvkom pri tejto aktualizácii je schválenie Programu Slovensko na roky 2021 až 2027 vrátane Plánu spravodlivej transformácie územia, uviedlo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v predkladacej správe k schválenému materiálu. Aktualizovaný bol okrem iného napríklad aj zásobník projektových zámerov.
Cieľom dokumentu je zabezpečiť diverzifikáciu ekonomiky regiónu a pritom minimalizovať negatívne dôsledky transformácie územia spojenej s ukončením ťažby uhlia do konca roka 2023.
Na hornej Nitre sa do konca roka ukončí ťažba hnedého uhlia a jeho spaľovanie na energetické účely, čo prináša zásadné ekonomické a spoločenské vplyvy.
"Nielen horná Nitra, ale aj ďalšie priemyselné oblasti v Košickom a Banskobystrickom kraji získajú na svoju transformáciu špeciálnu eurofondovú podporu. Vďaka Fondu na spravodlivú transformáciu máme plán aj financie, ako týmto regiónom pomôcť na ceste k zelenšej, zdravšej a úspešnej budúcnosti," uviedol minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík.
Prvé výzvy z fondu budú vyhlásené v najbližších týždňoch, pričom na podporu odborného vzdelávania na stredných školách či prechod na obnoviteľné zdroje energie pôjde už v tomto roku takmer 40 miliónov eur.
Hlavnými princípmi transformácie regiónu sú transparentnosť procesu transformácie, ochrana životného prostredia, dlhodobá udržateľnosť projektov, prepojenosť a vzájomná nadväznosť projektov, ktoré budú v rámci transformácie realizované. Medzi problémy regiónu dokument zaradil možný nárast nezamestnanosti po útlme banskej činnosti na konci roka 2023, starnutie obyvateľstva či odchod mladých ľudí z regiónu.
Základnými piliermi akčného plánu sú mobilita a prepojenosť regiónu, ekonomika, podnikanie a inovácie, udržateľné životné prostredie a kvalita života spolu so sociálnou infraštruktúrou.
Zabránenie dvojitého zdanenia
Slovensko by malo mať zmluvu o zabránení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov aj s Azerbajdžanskou republikou. Jej návrh v stredu odsúhlasila vláda, ktorá vzhľadom na to, že ide o medzinárodnú zmluvu, odporučila prezidentke Zuzane Čaputovej splnomocniť predsedu vlády Ľudovíta Ódora a alternatívne ďalších štátnych úradníkov k jej podpisu.
"Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Jej uplatňovaním bude právo na zdaňovanie príjmov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty," uviedlo ministerstvo financií v predkladacej správe k návrhu zmluvy.
Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Azerbajdžanskej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, ktoré by v prípade absencie takejto zmluvy vzniklo dvojitým právnym zdanením toho istého príjmu. Odsúhlasiť ju musí aj Národná rada SR.
