Moskva oznámila požiadavky pre mier s Ukrajinou. Kyjev odpovedal svojimi podmienkami
Moskva prostredníctvom námestníka ministra zahraničia oznámila sedem požiadaviek na nastolenie mieru na Ukrajine. Žiada okrem iného, aby Ukrajina uznala ruštinu za štátny jazyk a vzdala sa snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie aj do Európskej únie.
Požiadavky Ruska
Kyjev podľa médií odpovedal svojimi podmienkami, ktoré zahŕňajú aj vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny a vyplatenie reparácií.
Námestník ministra zahraničia Michail Galuzin medzi siedmimi požiadavkami vymenoval ukončenie bojových akcií zo strany ukrajinských síl a dodávok západných zbraní. Splnenie ďalších piatich požiadaviek je podľa ruského diplomata nevyhnutných pre "dosiahnutie všeobecného, spravodlivého a trvalého mieru", Ukrajina by sa preto mala vrátiť k neutrálnemu postaveniu mimo blokov, zrieknuť sa teda vstupu do NATO a do EÚ, uznať "nové územné skutočnosti, vzniknuté v dôsledku práva národov na sebaurčenie" (teda uznať anexiu svojho územia na Kryme a na východe a juhu krajiny Ruskom - pozn. red), chrániť práva ruskojazyčných občanov a národnostných menšín, stanoviť ruštinu štátnym jazykom a dodržiavať základné ľudské práva, vrátane slobody náboženského vyznania.
Poslednou požiadavkou sa najskôr myslí, že ukrajinský štát by mal prestať vystupovať proti tej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa donedávna podriaďovala moskovskému patriarchátu. Na Ukrajine okrem toho pôsobí aj pravoslávna cirkev napojená na konštantínopolský patriarchát.
Čo chce Ukrajina?
"Ruský prezident Vladimir Putin predtým hovoril, že Moskva nevystupuje proti členstvu Ukrajiny v EÚ. Predtým ani nezaznela požiadavka urobiť ruštinu štátnym jazykom," poznamenal denník Kommersant.
Sedem ruských požiadaviek "potvrdzuje právnu a faktickú nespôsobilosť ruského vedenia", uviedol na Twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak a odpovedal vymenovaním podmienok Ukrajincov.
Tie zahŕňajú stiahnutie všetkých ruských vojsk z ukrajinského územia, definitívne uznanie rozpadu Sovietskeho zväzu a zvrchovanosti postsovietskych republík, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny, vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, zníženie počtu útočných zbraní, uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá by uskutočnila kontrolu nad jadrovým arzenálom Ruska, právne zakotvenie reparácií, vrátane dobrovoľného odovzdania ruského majetku zabaveného v tretích krajinách v prospech Ukrajiny.
Mierové rozhovory s Ruskom, začaté krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári, Ukrajina ukončila po jarnom stiahnutí ruských vojsk od Kyjeva, ktoré znamenalo aj odhalenie vojnových zločinov v práve oslobodených miest a obcí. Kyjev sa zaprisahal, že nebude rokovať s Ruskom, kým na jeho čele stojí Vladimir Putin. Práve na jeho rozkaz ruské vojská vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.