Prípad Vrakunskej skládky je extrémne závažný, týka sa celého Slovenska, hovorí Stohlová z PS
Predčasné voľby sa blížia a strany bojujú o hlasy voličov rôznymi spôsobmi. Posledné prieskumy nahrávajú do karát Smeru, za ním v tesnom závese Hlas a dobieha ich aj Progresívne Slovensko (PS). Voličskú skupinu 16 - 30 sa snaží osloviť konceptom ideathon členka predsedníctva Tamara Stohlová. Na to, s akými nápadmi chodia mladí Slováci, a ako by vnímala spoluprácu PS s Hlasom, sme sa pýtali v rozhovore.
Palivá z nedemokratických krajín
Časť verejnosti sa zhoduje, že Ján Budaj je doteraz najlepším ministrom životného prostredia. Súhlasíte?
Je to zatiaľ najlepší minister životného prostredia, žiaľ, to popri histórii vedenia ministerstva nestačí. Hoci sa podarili nejaké čiastkové kroky najmä v ochrane prírody, veľmi veľa plánov ostalo v rovine sľubov a mnoho vecí stroskotalo na neschopnosti. Dobrým príkladom je minimálny posun v otázke odstraňovania environmentálnych záťaží, oneskorené podanie kritického klimatického zákona do legislatívneho procesu či prehadzovanie si zodpovednosti v prípade znečistenia rieky Slaná. V rezorte životného prostredia potrebujeme pripravených ľudí, ktorí sa téme dlhodobo a autenticky venujú a potrebujeme ľudí a strany, ktoré rozumejú, že je to bazálna otázka zdravia a kvality života, pre ktorú potrebuje Slovensko dlhodobú víziu. Špeciálne pri životnom prostredí musíme myslieť aj na budúcnosť.
Kritizovali ste envirorezort za stroskotanie projektu sanácie Vrakunskej skládky. Kde ministerstvo podľa vás zlyhalo?
Ministerstvo v projekte dlhodobo nepostupovalo, mlčalo o zlyhaniach pri vyvlastňovaní a v súčasnosti sa snaží pochybenia prekryť podpisom akejsi deklarácie o medzinárodnej spolupráci na sanácii tejto skládky. Celý proces sa tak zrazu začína úplne odznova. To znamená, že viaceré vedenia ministerstva premárnili sedem rokov s nulovým efektom pre ochranu ľudí, ich zdravia a zásob pitnej vody na Žitnom ostrove.
Aké riziko to predstavuje pre Žitný ostrov - našu najväčšiu zásobáreň pitnej vody?
Časť Žitného ostrova je už toxickým odpadom z Vrakunskej skládky znečistená. Napríklad, vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach na okraji Bratislavy, ktorý sa uzatvoril po havárii v rafinérii Slovnaft v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, už nie je znečistený týmito ropnými látkami, ale chemickým kokteilom z Vrakunskej skládky. Znečistenie pomaly, ale vytrvalo, postupuje hlbšie do Žitného ostrova a ohrozuje zdravie a zásoby vody už na úrovni Rovinky. Prípad Vrakunskej skládky je navyše extrémne závažný, pretože sa týka celého Slovenska. Práve zo Žitného ostrova totiž možno budeme musieť už čoskoro zásobovať pitnou vodou aj iné časti Slovenska, kde dochádza k rýchlemu znižovaniu zásob podzemnej vody.
Kam by sa podľa vás Slovensko malo alebo mohlo v priebehu 5-10 rokov posunúť v oblasti environmentalistiky? Aké zlepšenia by ste navrhovali?
Slovensko, podobne ako zvyšok sveta, čelí globálnym krízam, ktoré ohrozujú život na Zemi tak, ako ho poznáme. Kritické obdobie naštartovania zmien musí nastať práve v horizonte päť až desať rokov. Súčasný stav je vážny. Tieto hrozby v skutočnosti predstavujú aj príležitosti redefinovať, ako si predstavujeme dobrý život na Slovensku. Klimatickú zmenu obmedzíme jedine zelenou transformáciou a dekarbonizáciou. To je príležitosť spraviť zo Slovenska vyspelejšiu a zdravšiu krajinu a znížiť našu závislosť na fosílnych palivách dovážaných z nedemokratických a nepredvídateľných krajín. Spolu s opatreniami energetickej efektívnosti to pomôže znížiť domácnostiam výdavky za energie. Potrebujeme tiež zmodernizovať slovenský priemysel, aby jeho konkurencieschopnosť nebola založená na zle platenej pracovnej sile. Potrebujeme sa postupne začať zbavovať skládok a zmeniť odpad na surovinu pre priemysel. Potrebujeme konečne začať vidieť v prírode spojenkyňu v boji s globálnymi krízami, v boji za naše fyzické a duševné zdravie a adekvátne k tomu ju chrániť. Konkrétnejšie riešenia predstavíme už čoskoro, zatiaľ môžem načrtnúť, že Slovensko potrebuje dokončiť reformu národných parkov, prijať silný klimatický zákon a zaviesť záväzné lehoty na odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Založili ste projekt Zelená jedáleň, ktorý funguje na vysokých školách. Vidíte v tomto smere za sebou výsledky? Plánujete pokračovať aj na stredných a základných školách?
Mám veľkú radosť, že projekt Zelená jedáleň funguje udržateľne od roku 2018 a študenti a študentky tak majú možnosť sa pravidelne najesť rastlinne a urobiť tak niečo pre svoje zdravie, planétu a zvieratá. Prvé zavádzanie rastlinných jedál na vysokých školách som začínala sama, ale v ďalších rokoch som sa spojila so Slovenskou vegánskou spoločnosťou, s ktorou sme projekt rozvinuli a ktorá dnes už samostatne túto aktivitu vedie. V súčasnosti už na desiatich slovenských vysokých školách.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac