Čo nám tečie z kohútikov? Pozreli sme sa na látky v podzemných vodách v Bratislave
Pozreli sme sa na zdroje podzemnej vody, ktorá po úpravách tečie do kohútikov domácností v hlavnom meste. Merania podzemnej vody zistili výskyt škodlivých látok v červených číslach. Problém sa ukazuje aj vo vodovodných potrubiach.
Čo sa týka Ružinova a Ružinovskej ulice, hodnoty vo vode z Váhu ukázali zvýšenú koncentráciu benzoantracénu, fluoranténu a pyrénu. Vrt Bratislava-Pálenisko mal v roku 2017 zvýšené hodnoty naftalénu a v poslednom meraní sa nárazovo zdvihli hodnoty chlóreténu, voda pocháda z Váhu. Na vrte Vlčieho hrdla v povodí Dunaja, sú dlhodobo zvýšené hodnoty mangánu a železa. Podunajské Biskupice mali vo vode z Váhu len za rok 2020 zvýšené hodnoty olova, z posledného merania vyskočil do červených čísel mangán a železo. Vrakuni z povodia Váhu načerveno svieti len mangán.
Objekt | Ukazovateľ | Limit | Namerané |
BA - RUZINOV (344990) | Benzo(a)antracén | 0,1 ug/l | 0,113 ug/l |
Fluorantén | 0,1 ug/l | 0,305 ug/l | |
Pyrén | 0,1 ug/l | 0,557 ug/l | |
BA - RUZINOVSKA ULICA (71690) | Benzo(a)antracén | 0,1 ug/l | 0,113 ug/l |
Fluorantén | 0,1 ug/l | 0,305 ug/l | |
Pyrén | 0,1 ug/l | 0,557 ug/l | |
Bratislava-Palenisko (272690) | Chlóretén (vinylchlorid) | 0,5 ug/l | 1 ug/l |
Bratislava - Vlčie Hrdlo (720190) | Mangán | 0,05 mg/l | 0,313 mg/l |
Železo celkové | 0,2 mg/l | 0,85 mg/l | |
Železo dvojmocné | 0,2 mg/l | 0,7 mg/l | |
Podunajské Biskupice (720090) | Mangán | 0,05 mg/l | 0,313 mg/l |
Železo celkové | 0,2 mg/l | 0,85 mg/l | |
Železo dvojmocné | 0,2 mg/l | 0,7 mg/l | |
BA - Vrakuňa (273190) | Mangán | 0,05 mg/l | 0,247 mg/l |
- Rovinka a Dunajská Lužná – vrty v týchto oblastiach v povodí Váhu majú z posledných dát zvýšený výskyt železa.
Objekt | Ukazovateľ | Limit | Namerané |
Rovinka (601692) | Železo celkové | 0,2 mg/l | 0,552 mg/l |
Železo dvojmocné | 0,2 mg/l | 0,2 mg/l | |
Dunajská Lužná - Košariská (601593) | Železo celkové | 0,2 mg/l | 0,552 mg/l |
Železo dvojmocné | 0,2 mg/l | 0,2 mg/l |
Verejné vodovody čerpajú primárne z podzemných vôd. "Povrchové vody sa na zásobovanie verejnými vodovodmi používajú vo výrazne nižšej miere (približne 18 percent). Zdroje vody tiež prechádzajú kontrolou a musia spĺňať určité kritériá. Podzemné vody sú kvalitnejšie a obvykle nevyžadujú žiadne ďalšie veľké úpravy. Na druhej strane, úprava povrchových vôd je pri výrobe pitnej vody bežná. Voda s nevyhovujúcimi vlastnosťami sa upravuje v úpravniach vôd, kde sa najčastejšie odstraňuje mikrobiologické a biologické znečistenie. Prítomnosť chemických kontaminantov v zdrojoch pitnej vody a tiež aj v pitnej vode z verejného vodovodu je zistená len ojedinele a obyčajne v koncentráciách hlboko pod povolenými limitmi," hovorí hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Dáša Račková.
Voda je prísne kontrolovaná ÚVZ, no podľa úpravcu vody Aqualive aj po prísnej kontrole je možné, že by nejaké zvýšené ukazovatele mohli prejsť do vodovodu. Najčastejšie podľa neho ide o dusičnany, mangán a železo.
Za kvalitu pitnej vody, ktorá je dodávaná spotrebiteľovi systémom zásobovania, zodpovedá dodávateľ pitnej vody a nezáleží na tom, z akého zdroja sa vyrába – či ide o podzemný, alebo o povrchový zdroj. "Dodávateľom pitnej vody je prevádzkovateľ verejného vodovodu (pozn. red. vodárenská spoločnosť, obec alebo iný subjekt) a každý subjekt, ktorý dodáva alebo zásobuje pitnou vodou v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo vo verejnom záujme (napríklad zásobuje z vlastnej studne hotel alebo školu)," tvrdí Račková. Dodávateľ pitnej vody je povinný vykonať potrebné postupy na úpravu surovej vody tak, aby voda v mieste dodávania spĺňala požiadavky na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody.
Kvalitu vody môžu ovplyvňovať rozvodné systémy v domácnostiach. "Potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodným kohútikom a rozvodnou vodovodnou sieťou dodávateľa pitnej vody. Tu je povinnosťou vlastníkov, správcov bytových a nebytových budov zabezpečiť, aby kvalita pitnej vody od prípojky po vodovodný kohútik nebola domovým rozvodným systémom ovplyvnená," hovorí Račková.
Na naše otázky, či sú čistiarne vody stopercentné, odpovedal aj Karol Cseh zo spoločnosti Danum, ktorá sa zaoberá úpravou vody. "Záleží o akú kontamináciu spodnej vody ide. Môže sa stať, že niektoré zvýšené ukazovatele prejdú do kohútikov domácností. Mnoho závisí od typu technológie, jej servisovania a prevádzky. Aj pri čistiarňach je šanca na chybu, veľkú úlohu v tom však zohráva ľudský faktor."
Úrad verejného zdravotníctva vykonáva pravidelné kontroly, ktoré nezaručujú, že sa voda nekontaminuje vo vodovodných potrubiach, ktoré smerujú z prečistených vodných nádrží. Podľa Filipa Smejkala zo spoločnosti Čistá voda je problémom najmä zastarané vodovodné potrubie.
"Aktuálne je u nás 463 obcí bez bezpečného prístupu k pitnej vode, čo je pre krajinu v Európskej únii podľa mňa desivé a neprípustné. Prvým krokom je zodpovedné monitorovanie aktuálnej situácie budovania a stavu siete verejných vodovodov na Slovensku vedúce ku koncepčnému nastaveniu pravidiel čerpania zdrojov na budovanie verejných vodovodov a kanalizácií. Následné alokovanie dostačujúceho objemu nielen peňažných, ale aj ľudských zdrojov na riešenie situácie a koherentná realizácia v praxi, spolu s dôslednou prevenciou vzniku znečistenia pitnej vody na lokálnej aj národnej úrovni. Dá sa to," tvrdí europoslanec Michal Wiezik.