ROZHOVOR: Histamínová intolerancia je hitom, reálne ňou trpí len zlomok pacientov, hovorí lekár
Príchod jari môže pre alergikov predstavovať nepríjemné obdobie. Stále viac ľudí trpí rôznymi imunitnými ochoreniami, ktoré treba dlhodobo a vytrvalo liečiť. Imunológ a alergológ Miloš Jeseňák v rozhovore vysvetlil, prečo sa alergie objavujú čoraz častejšie, čím sú pre ľudí nebezpečné a ako sa líšia od potravinových intolerancií.
V rozhovore sa dočítate:
- ktoré alergie sú pre jar typické,
- ako vznikajú alergie,
- či sa dajú liečiť a ako ich liečba prebieha,
- prečo čoraz viac ľudí trpí alergiami,
- aké riziká predstavujú,
- čím sa líšia potravinové intolerancie od alergií.
Prichádza jar a s ňou aj nepríjemné obdobie pre alergikov. Ktoré alergie trápia ľudí v tomto období najviac?
Vo všeobecnosti alergické ochorenia postihujú približne tretinu populácie s narastajúcim výskytom vo všetkých vekových kategóriách. Najčastejšou formou alergie u adolescentov a dospelých pacientov je alergická nádcha (rinitída). Tá môže byť vyvolaná tak sezónnymi ako aj celoročnými alergénmi. Niektorí pacienti majú jeden príčinný alergén, iní naopak alergénov viacero. Tie môžu viesť k celoročným ťažkostiam, a to aj v prípade alergie na viaceré sezónne alergény, ktoré v čase nasledujú za sebou.
Aktuálne máme v plnom prúde sezónu jarných drevín, u nás najmä breza, lieska a jelša. Čoskoro začne sezóna tráv a niektorých včasných bylín a burín, napríklad púpavy, skorocelu a iných. Roky sa môžu medzi sebou líšiť intenzitou sezóny, teda obsahom peľových alergénov vo vzduchu. Minuloročná sezóna jarných drevín bola, rovnako ako tento rok, intenzívna. Detailné informácie o obsahu peľových zŕn v ovzduší poskytuje peľová informačná online služba, ktorá predstavuje cenný zdroj informácií pre alergikov.
Čo je to senná nádcha a ako sa líši od iných alergií?
Senná nádcha je nesprávny termín, ktorý označuje alergickú nádchu vyvolanú peľom tráv. Principiálne, ak sa človek "vyváľa v sene" a má prejavy alergie, tak ide skôr o alergiu na plesne a roztoče prítomné v suchom alebo vlhkom sene a nie o klasickú nádchu vyvolanú peľom tráv a obilovín. Niekedy sa táto alergická nádcha odborne označuje aj polinóza, čo je presnejší výraz. Od iných alergií sa príznakmi a intenzitou veľmi nelíši. Táto alergia je zaujímavou tým, že medzi množstvom tráv existuje skrížená reaktivita na základe vysokej podobnosti alergénov ich peľu. Človek, ktorý je alergický na jeden druh trávy, preto môže v úvode postupne reagovať aj na iné druhy.
Príčinou je znečistené ovzdušie
Prečo u ľudí vôbec vznikajú alergie?
Alergie vznikajú na základe kombinácie faktorov vnútorného aj vonkajšieho prostredia v geneticky predisponovanom teréne. Ak sú obaja rodičia alergici, riziko pre dieťa, že bude tiež trpieť na alergie, je takmer 80 percent. Pri alergii jedného z rodičov alebo súrodenca je to riziko približne 40 percent. Z prostredia na vznik respiračných alergií, teda alergických ochorení dýchacích ciest, vplýva najmä znečistenie ovzdušia, pasívne fajčenie a vírusové infekcie. Prispieť môžu aj faktory samotného organizmu, napríklad stres či hormonálne vplyvy.
Aj keď dieťa nemá vrodenú alergickú záťaž, prostredie a jeho vplyvy môžu riziko vzniku alergie zvýšiť na 5 až 15 percent. Celkovo možno povedať, že vznik alergických ochorení je komplexný a v mozaike máme mnoho kamienkov, niektoré sú väčšie, niektoré menšie. Pri ich určitom vyskladaní u daného človeka prepukne alergia. Pred tým ešte môžeme laboratórne zaznamenať pozitivitu napríklad špecifických protilátok typu IgE proti daným alergénom, a to ešte bez klinických príznakov alergií. Toto označujeme ako alergický laboratórny syndróm.
Keby sme otestovali 100 ľudí v populácii, u polovice z nich by sme našli aspoň jeden pozitívny alergén. Samotné alergické prejavy ale budú len u časti týchto jedincov. Úlohou alergológa je identifikovať tie alergény, ktoré vyvolávajú u daného pacienta klinické prejavy, a naopak, vyčleniť tie, ktoré mu ťažkosti nerobia, ale reaguje na ne len "laboratórne" či pri kožných testoch.
