Von der Leyen: Prístup Číny k Putinovej vojne ovplyvní budúce vzťahy Pekingu s EÚ
Čína má zodpovednosť za konštruktívnu úlohu pri vyjednávaní spravodlivého mieru na Ukrajine, ktorý rešpektuje územnú zvrchovanosť napadnutej krajiny. Budúce smerovanie vzťahov Európskej únie s ázijskou veľmocou bude záležať na tom, ako sa Peking postaví k vojne vedenej Ruskom. Vyhlásila to dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej by sa EÚ nemala od Číny ekonomicky odstrihnúť, ale znižovať riziká.
Čína sa pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga stáva v poslednej dobe represívnejšou voči svojim obyvateľom a asertívnejšou smerom do zahraničia, konštatovala šéfka exekútívy Únie, ktorá budúci týždeň spolu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyrazí do Pekingu. Čína podľa nej počas vojny na Ukrajine úplne prevážila na svoju stranu vedúcu úlohu vo vzťahu s Ruskom, čo ukázala aj nedávna návšteva čínskeho prezidenta u ruského prezidenta Vladimíra Putina. Čína by mala svoju úlohu využiť a ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN prispieť k rokovaniu spravodlivého mieru.
"V tejto veci musíme byť úprimní. To, ako bude Čína ďalej pristupovať k Putinovej vojne, bude určujúcim faktorom pre ďalší vývoj vzťahov medzi EÚ a Čínou," povedala nemecká politička v prejave v bruselskom think tanku European Policy Centre. Čína v súvislosti s vojnou a západnými protiruskými sankciami zvýšila odber ruských energií a dodáva Moskve rad technológií. K priamym dodávkam zbraní, pred ktorými Západ Peking varoval, však doteraz Čína nesiahla.
Európsky blok by podľa von der Leyenovej mal znižovať riziká, ktoré zo vzťahu s komunistickou diktatúrou plynú, avšak nemal by sa zbavovať ekonomických a obchodných väzieb, z ktorých únijné krajiny profitujú. Pätina európskeho dovozu tovaru pochádza z Číny, kam naopak mieri deväť percent vývozu. Obchodné vzťahy sú podľa šéfky EK nevyvážené a ovplyvňujú ich masívne štátne zásahy Pekingu a mnohokrát neférová obchodná politika. Von der Leyenová pripomenula napríklad čínsky obchodný nátlak na Litvu, ktorá posilnila väzby s Taiwanom. V reakcii na to sa tento týždeň EÚ zhodla na zavedení sankčného systému, ktorý by mal podobnému zastrašovaniu odteraz predchádzať.
"Musíme tento vzťah znovu vyvážiť na základe transparentnosti, predvídateľnosti a obojstrannosti," vyhlásila. Investičná dohoda, ktorú EÚ uzavrela s Čínou v roku 2020 a ktorá mala toto vyváženie zabezpečiť, potrebuje podľa von der Leyenovej prehodnotiť kvôli zmenám geopolitického kontextu posledných rokov. EÚ sa po covidovej pandémii snaží znižovať svoju závislosť na dodávkach strategických surovín z Číny a obmedzuje využívanie niektorých jej technológií.
Naproti tomu Čína by podľa šéfky komisie ako "systémový rival" nemala od európskych firiem získavať "kapitál, expertízu a znalosti", ktoré sú využiteľné na zvýšenie "vojenských a spravodajských schopností vedúcich k ohrozeniu národnej bezpečnosti". EK preto tento rok pripraví inštrukcie, ako by mali európske firmy vyvážajúce citlivé technológie postupovať vo vzťahu k Číne, dodala.