ROZHOVOR: Putin je politik hitlerovského typu. Chcel by obnoviť Sovietsky zväz, hovorí Mesežnikov

ta3/Nicolette Ftáčková
27.3.2023 00:00

Vladimir Putin je pri moci viac ako 20 rokov, čo mu spôsobuje skreslený pohľad o svete a jeho vládnutí. Medzinárodný súd v Haagu však vydal na Putina zatykač pre vojnové zločiny na Ukrajine. Existuje reálna šanca, že sa postaví pred súd? A mohol by sa konflikt presunúť aj za hranice Ukrajiny? Pýtali sme sa politológa Grigorija Mesežnikova.

ROZHOVOR: Putin je politik hitlerovského typu. Chcel by obnoviť Sovietsky zväz, hovorí Mesežnikov
TASR - Jakub Kotian

Putin je politik hitlerovského typu

Má Putin nejaké spoločné povahové črty s diktátormi z minulého storočia? V čom sa im najviac podobá?

Ako som už povedal, on je človek pochádzajúci z tajných služieb. Ani Hitler či Stalin nepochádzali z takého prostredia. Oni boli zástancovia radikálnych síl, v podstate zločineckých hnutí. Stalin bol pôvodne kriminálnik, ktorý sa spojil s boľševickou stranou a dostal sa k moci. Obaja, Hitler aj Stalin, boli politickí zločinci a takto budovali aj tie svoje režimy. Putin je veľmi podozrievavý človek a takýmto spôsobom pristupuje aj k politike a svojmu okoliu. Je to človek bez empatie, brutálny vodca, ktorému nezáleží na obetiach vojny. Napokon, ani na životoch svojich vlastných spoluobčanov. Toto sú jeho povahové vlastnosti.

Potom sú tu politické prístupy. Vladimir Putin je podľa mňa z geopolitického pohľadu politik hitlerovského typu. Hovorí o rozdelenom národe, neuznáva existenciu iných národov, napríklad Ukrajincov a Bielorusov. Snaží sa dnes uchmatnúť územie cudzej krajiny. Samozrejme, toto robil nielen Hitler, ale aj Stalin, lenže on mal myšlienku vybudovania štátu založeného na určitých ideologických predstavách. V prípade Putina ide skôr o etnické faktory. Napríklad, téza o potrebe sceliť údajne rozdelený ruský národ, ktorá neuznáva existenciu osobitného ukrajinského národa. Podobá sa to tomu, čo Hitler praktizoval v 30. rokoch, keď chcel sceliť nemecký národ. Podľa Putina rozpad Sovietskeho zväzu bola veľká geopolitická katastrofa, treba sa preto snažiť ju napraviť tým, že sa znova obnoví. Nie je to žiadna irónia, veď minister obrany Sergej Šojgu v jednom zo svojich verejných vystúpení povedal: "Bude všetko dobré, obnovíme Sovietsky zväz."

Z Moskvy stále chodia vyhrážky Západu. Zatiaľ ostáva len pri slovách, no je vôbec šanca, že by Rusko vyvolalo medzinárodný konflikt?

Nevieme presne, ako dopadne tento konflikt. Počítam s tým, že Ukrajina zvíťazí a vyženie ruské vojská. Jadrové vydieranie ruským vedením tu máme od úplného začiatku, dokonca ešte pred 24. februárom minulého roku, napríklad pri okupácii Krymu v roku 2014. Putin naznačoval, že toto je niečo, čím bude svoje záujmy poisťovať a presadzovať. Za istých okolností by podľa mňa Rusi mohli zvažovať použitie taktických jadrových náloží. Západ však vysiela Kremľu signály, čo by ho čakalo v prípade, keby použil jadrové zbrane. Trošku to zmiernilo jadrovú rétoriku Moskvy. Oznámením o presune taktických jadrových zbraní do Bieloruska, Putin znovu vracia do politického terénu hru jadrovou kartou.

Ak by teoreticky prišlo k tomu, že by sa vojna preniesla aj za hranice Ukrajiny, akých spojencov by mohlo mať na svojej strane Rusko?

Západ robí všetko preto, aby k tomu nedošlo. V jeho podpore Ukrajiny sa však nepočíta s tým, že by mohla ona útočiť na Rusko. Aby vojna nepresiahla hranice Ukrajiny, musí Ukrajina vyhrať. To sa však celkom nedá, kým existuje asymetria a Ukrajina sa bráni iba na vlastnom území. Taká vojna ešte v ľudských dejinách nebola vyhratá. Takže teoreticky zostáva možnosť, že Rusko zaútočí aj na iné krajiny, v snahe zmeniť dynamiku vojny, ktorú Rusko nedokáže vyhrať na území Ukrajiny.

Na stranu Ruska by sa pridali krajiny, ktoré za neho hlasujú na stretnutiach OSN. To sú Eritrea, Severná Kórea, Sýria a Bielorusko. Je to dosť slabá medzinárodná koalícia. Nečakám však, že by Čína vstúpila na strane Ruska do vojny, bola by to pre ňu doslova katastrofa. Viem si však za istých okolností predstaviť, že by Rusku dodávala zbrane, ale do vojny na strane Ruska sotva vstúpi. O Číne si môžeme myslieť všeličo - Čína je nepriateľka demokracie a Západu, ale nie je jej cieľom prispieť k zničeniu sveta. Ešte je tu Irán, ktorý je dnes na strane Ruska, hoci nie vždy hlasuje v OSN spolu s Ruskom. Reálne to je však jeho vojenský spojenec.

O Putinovi sa hovorí, že žije vo svojom skreslenom svete - myslíte si, že ešte živí nádej, že vyhrá vojnu? 

Putin neodstúpi. Rusko za jeho vedenia nikdy neodstúpilo zo žiadnych vojen. Vždy konalo tak, aby z nich vyšlo "víťazne", aby to vyzeralo ako víťazstvo. Napríklad, Gruzínsku Rusko zobralo 20 percent územia a vyhlásilo tam svoje satelitné republiky. "Mierové" riešenie, ktoré bolo v Gruzínsku, t. j. odštiepenie územia, je však pre Ukrajinu absolútne neakceptovateľné. Môžeme zabudnúť na to, že Putin odstúpi, on môže byť len vyhnaný a porazený. Ukrajina nemôže prestať bojovať z dôvodu, že by potom prestala existovať. Na jednej strane vidíme ambície brutálneho diktátora, ktorý nemôže prehrať a musí si zachovať tvár, nech to stojí, čo to stojí. Na druhej strane je tu existenčná vec - prežitie celého národa.

Strana 3 / 3
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok