FOTO: Tisícky ľudí prišli o život zbytočne. Vojna v Iraku pomohla iba radikálom, tvrdia experti

Vtedajší americký prezident George W. Bush oznámil v marci 2003 začiatok vojenských operácií amerických a britských jednotiek v Iraku. Táto vojna trvala do decembra 2011. V pondelok 20. marca sme si pripomenuli 20. výročie jej vypuknutia. Vojna v Iraku bola i naďalej je veľmi kritizovaná, a to ako v USA či Iraku, tak aj inde vo svete.

FOTO: Tisícky ľudí prišli o život zbytočne. Vojna v Iraku pomohla iba radikálom, tvrdia experti
TASR/AP

Vojna v Iraku trvala od roku 2003 do roku 2011. Vypukla po tom, ako vojenská koalícia, ktorú viedli Spojené štáty, zvrhla vládu Saddáma Husajna. Vojna v Iraku patrila pod vojnu proti terorizmu, ktorú inicioval vtedajší americký prezident George Bush po útoku teroristickej organizácie al-Káida na dvojičky z 11. septembra 2001. Inváziu v Iraku odôvodnil tým, že Irak má program zbraní hromadného ničenia, a tak predstavuje pre USA a svet hrozbu.

Tieto zbrane sa však na území Iraku nikdy nenašli a v roku 2004 komisia pre udalosti z 11. septembra odhalila, že medzi Saddámom Husajnom a al-Káidou neexistuje žiadne prepojenie. Tie isté informácie poskytol aj sám Husajn počas toho, ako ho vypočúvala FBI pred tým, ako ho v decembri 2006 popravili.

Na vládu Saddáma Husajna zaútočili americké, britské, austrálske a poľské armádne jednotky. Prostredníctvom rýchleho bombového útoku sa vojakom podarilo premôcť irackú armádu a vlády sa ujali noví politici. V roku 2005 sa v krajine konali voľby, po ktorých sa Nouri al-Maliki stal premiérom a v úrade zostal až do roku 2014. Jeho cieľom, ktorý aj dosiahol, bolo potlačenie náboženskej skupiny sunnitov.

Občianska vojna a povstanie

Irackým civilistom nový dočasný úrad nevyhovoval. V krajine vypukla občianska vojna medzi náboženskými skupinami šiitov a sunnitov a povstanie proti západným vojenským jednotkám. Do neho sa zapojili ako vojaci, tak aj civilisti. Invázia západných jednotiek v Iraku čelila silnej kritike v USA i vo svete. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan dokonca označil útok za porušenie Charty OSN. Oficiálne závery nakoniec uvádzali, že vojna bola zbytočná.

Konflikt znížil dôveru občanov v prezidenta Busha a britského premiéra Tonyho Blaira. Ten v roku 2007 v dôsledku zníženej popularity rezignoval. Bush v roku 2008 prehodnotil svoje činy a súhlasil so stiahnutím amerických bojových jednotiek z Iraku. Sťahovanie bolo ukončené až v decembri 2011, keď bol v USA prezidentom Barack Obama.

Počas vojny do roku 2011 zahynulo podľa štatistík 120-tisíc civilistov, pričom najviac ich bolo v roku 2006. Po odchode západných vojsk z krajiny Islamský štát využil jej zdevastovaný stav a v roku 2014 započal vojenskú ofenzívu v severnom Iraku. To viedlo k návratu amerických vojsk do Iraku aby bojovali proti násilnej náboženskej skupine. Americké vojská podporoval nasledujúci prezident Donald Trump, ktorý sa ostro ohradzoval voči teroristickým skupinám a Islamskému štátu.

V roku 2020 iracká vláda požiadala, aby sa americké vojská opäť stiahli a vrátili domov, s čím Trump nesúhlasil. Po zvolení amerického prezidenta Joea Bidena jednotky ukončili v decembri 2021 bojovú misiu v Iraku. V krajine naďalej zotrvali ako poradcovia a tréneri a prípadná vojenská pomoc v boji proti Islamskému štátu.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok