Prečo sú Fíni najšťastnejší? Na univerzálny kľúč ku šťastiu sme sa pýtali psychologičky

ta3 tasr/Nicolette Ftáčková
22.3.2023 00:00

Slovensko si polepšilo v rebríčku najšťastnejších krajín sveta, no šiesty rok za sebou triumfujú Fíni. Čo nás robí šťastnými a existuje na šťastie univerzálny kľúč? Pýtali sme sa klinickej psychologičky Márie Jančiarovej.

Prečo sú Fíni najšťastnejší? Na univerzálny kľúč ku šťastiu sme sa pýtali psychologičky
Profimedia

Ako by ste definovali šťastie? 

Všeobecná definícia šťastia neexistuje. Definícia pojmu je skôr na subjektívnej úrovni. Šťastie by sme mohli definovať ako subjektívny stav spokojnosti, ktorý môže byť viazaný na špecifický moment v živote človeka, alebo v niektorých prípadoch sa môže pocit šťastia týkať dlhšieho životného obdobia.

Existuje zoznam vecí, ktorý nás robí šťastnými a dá sa aplikovať všeobecne na každého?  

Tak, ako všetko v živote človeka, aj pocit šťastia je subjektívny a individuálny. Najčastejšie nám pocit šťastia môže spôsobovať blízkosť milovanej osoby, záľuby, kvalitne strávený čas, domáce zviera či situácie, kedy vidíme výsledky našej práce. 

Prečo čoraz viac ľudí podlieha depresii?  

Je to možno komplexný problém. Niekedy sa môže stať, že vplyvom vonkajších okolností (vojna, pandémia či politická situácia) alebo aj fyziologických zmien (nízka hladina dopamínu a serotonínu) môže nastať to, že začneme premýšľať negatívne a prevládajú u nás čierne, vtieravé myšlienky. 

Keď premýšľame negatívne, tak sa potom aj priamo úmerne cítime, pretože naše myšlienky ovplyvňujú naše emócie. Prevenciou takéhoto negatívneho myslenia by mohlo byť nachádzanie malých každodenných vecí, z ktorých sa môžeme tešiť. Napríklad ranná káva, poobedná prechádzka, nová kniha, prechádzka so psom a podobne. Užitočné sa v tomto smere javí praktizovanie tzv. Mindfulness (všímavosti), kedy sa snažíme venovať prítomnému okamihu a preciťovať ho, akoby sme ho zažívali prvýkrát v živote. 

Do akej miery vplýva počasie na naše duševné zdravie a s tým spojený pocit šťastia?  

U senzitívnejších ľudí môže mať významný vplyv na náladu aj počasie. Dni, kedy je menej slnečného svetla sú spájané s dysforickou náladou, a to aj preto, že naše telo má menej vitamínu D. Napríklad, v zimnom období je to výskyt sezónnych afektívnych porúch, ktoré si v niektorých prípadoch vyžadujú aj medikáciu.

Všeobecne pri hodnotení počasia, môžeme skúsiť aj naše myšlienky formulovať v pozitívnejšom svetle. Môžeme sa ráno zobudiť do upršaného rána a povedať si - aký škaredý deň to dnes bude, že zase zmokneme alebo nás ošpliecha auto a následne do dňa vstúpime so zlou náladou. Alebo si naopak, môžeme povedať ako krásne prší, premýšľať o blahodarnosti dážďa a naša nálada bude následne lepšia. 

Fínsko už šiesty rok obsadilo 1. priečku najšťastnejšej krajiny sveta. Čo robí lepšie než ostatné štáty?

Osobne si myslím, že je to komplexnejšia záležitosť. Môže súvisieť so školským systémom, spoločenským nastavením a podobne. Ako som už spomenula, môže to súvisieť aj s tým, že si viac užívajú prítomný moment. Majú viac fyzickej aktivity, venujú sa svojim koníčkom, vedia sa v tomto hektickom svete zastaviť a dať si dobrú kávu či koláč. Taktiež, Fíni veľa otužujú, čo môže mať tiež vplyv na pocit šťastia.

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok