ROZHOVOR: Za Tisa nebol v Slovenskom štáte blahobyt. Je to mýtus, hovorí historička
Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 a do 8. mája 1945 fungoval ako satelit Nemeckej ríše Adolfa Hitlera. S fašistickou a nacistickou ideológiou sa stretávame i dnes. Katarína Bohová z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pre ta3 popísala, ako toto obdobie poznačilo Slovensko a či sa jeho myšlienky môžu vrátiť.
V rozhovore sa dočítate:
- kto bol Jozef Tiso,
- čím si Slováci prechádzali počas Slovenského štátu,
- ako sa Slovensko zapájalo do deportácie židov,
- prečo má fašistická a nacistická ideológia prívržencov i v súčasnosti,
- ako nás ovplyvnili naše dejiny.
Pred 84 rokmi vznikol Slovenský štát. Historik Dušan Kováč v jednom z rozhovorov (pre aktuality.sk) tvrdil, že to nebol "úmysel Slovákov ani Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Bol to Hitlerov zámer a presadil si ho." Akú rolu zohral Jozef Tiso v týchto momentoch, keď dostal 12-hodinové ultimátum od Hitlera po rokovaniach v Berlíne?
Slovenský štát vznikol ako priamy dôsledok nacistického ovládnutia stredoeurópskeho priestoru Adolfom Hitlerom. Bol vyhlásený vo veľmi vypätej atmosfére, ktorá sa zreteľne kreovala od jesene 1938 po podpise Mníchovskej dohody. Tiso bol prizvaný do Berlína po tom, čo predseda autonómnej vlády Karol Sidor odmietol vyhovieť nemeckým požiadavkám a nevyhlásil samostatnosť. Rozhovory sa uskutočnili v Hitlerovej pracovni za prítomnosti Ferdinanda Ďurčanského, Joachima von Ribbentropa a ďalších nacistických pohlavárov.
Išlo o nátlak Hitlera, ktorý v zmysle potreby rozbitia ČSR vyžadoval okamžité vyhlásenie samostatnosti a primknutie sa štátu k nacistickému Nemecku. Tisovi hrozil bezprostrednou maďarskou okupáciou. Nechal predložiť falošnú správu o pohybe maďarských ozbrojených jednotiek na slovenských hraniciach. Tiso a Ďurčanský súhlasili s požadovaným vyhlásením nezávislosti a so žiadosťou o ochranu, ale trvali na schválení týchto opatrení slovenským snemom.
Ribbentropp stanovil Tisovi ultimátum do 12. hodiny 14. marca 1939 pričom v opačnom prípade pohrozil, že nemecké, poľské a maďarské vojenské zložky obsadia Slovensko. V skutočnosti však Hitler nemal záujem vytvoriť spoločnú maďarsko-poľskú hranicu. Slovenský štát mal plniť jednak funkciu nástupného priestoru pri budúcej agresii voči Poľsku a ako nemecký satelit aj reprezentatívny účel v zmysle akejsi "výkladnej skrine" štátu pod nemeckou ochranou.
Ako sa potom Slovenský štát zapojil do konfliktu?
14. marca 1939 pár minút po 12. hodine snem skutočne odhlasoval nezávislosť svojej krajiny od československej ústrednej vlády, pričom podľa viacerých prameňov sa tak dialo v ťaživej a prekvapivej atmosfére. Slovenský štát podpísal 18. marca 1939 takzvanú Zmluvu o ochrannom pomere, čím sa stal satelitom nacistického Nemecka. Z toho vyplývala jednoznačná politická, vojenská a ideologická orientácia na Tretiu ríšu. Slovenská republika sa zapojila do vojnových ťažení proti Poľsku, neskôr Sovietskemu zväzu. Pristúpila tak ku všetkým kľúčovým zahranično-politickým štruktúram. Keďže štát vznikol nemeckým zásahom, ktoré jeho existenciu zmluvne garantovalo, s porážkou Tretej ríše zanikol.
Kto bol Jozef Tiso
Ako by ste charakterizovali osobu Jozefa Tisa?
V rámci kolektívnej pamäte, osoba Jozefa Tisa podlieha ešte aj dnes neraz schematickej, dichotomickej optike. Buď je výlučne glorifikovaná, čo sa odráža v jeho kulte mučeníka, ktorého vznik je spätý s okolnosťami Tisovej smrti, alebo je naopak démonizovaná.
Hodnotenie politického pôsobenia Tisa ako prezidenta a zároveň duchovného predstaviteľa katolíckeho kléru je dlhodobo predmetom živelných diskusií a polemík vo verejnom aj v odbornom diskurze, a zdá sa, že ešte aj nejaký čas bude. Týka sa to predovšetkým otázok jeho morálnej a politickej zodpovednosti za dianie v krajine v rokoch 1939 až 1945 ako človeka, ktorý v rukách koncentroval najvyššie štátne a politické funkcie.
Do tohto diania počítame najmä porušovanie ľudských práv, tragédiu slovenských židov či kolaboráciu s nacistickým Nemeckom. Rozporuplné nazeranie na jeho pôsobenie je umocnené tiež faktom, že v spoločnosti zároveň poberal autoritu vychádzajúcu z jeho kňazskej činnosti.
Tisovo zatknutie a súdenie vychádzalo z dohôd spojencov, ktorí popri rokovaní o povojnovej podobne európskeho kontinentu, stanovili princíp potrestania "vojnových zločincov". Moskovská deklarácia z jesene 1943 hovorila o tom, že popri potrestaní "hlavných aktérov", teda Nemecka a Japonska, sa majú pred súd postaviť aj domáci predstavitelia kolaborujúcich štátov – satelitov alebo okupovaných krajín. Pre nich sa ujalo označenie "quislingovia", podľa vodcu nórskej pronacistickej vlády, Vidkuna Quislinga. Keďže Tiso tieto kritériá spĺňal, americké orgány, ktoré ho v júli 1945 našli ukrývať sa v kláštore v bavorskom Altöttingu, pristúpili k zatknutiu a vydaniu.
