Čo chce Putin od Moldavska? Malý štát sa bojí, že je ďalším cieľom na zozname šéfa Kremľa
Napätie v Moldavsku rastie. Ide o malú krajinu na juhozápadnej hranici Ukrajiny, ktorá by sa mohla stať súčasťou konfliktu rozpútaného Ruskom. Moskvu totiž obviňujú, že tam plánuje prevrat. Prečo je táto krajina strategicky dôležitá a čo od nej chce šéf Kremľa Vladimir Putin?
Ako píše CNN, moldavská prezidentka Maia Sanduová obvinila Rusko, že využíva "sabotérov" prezlečených za civilistov, ktorí podnecujú nepokoje v období politickej nestability. Pripomenula, že podobné varovania zazneli aj z úst ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Putin medzitým neopodstatnene obvinil Kyjev z plánovania vlastného útoku na proruské územie v Moldavsku, kde má Moskva vojenskú podporu. To zvýšilo obavy, že vytvára zámienku na anexiu, ako to urobil na Kryme.
Americký prezident Joe Biden sa prednedávnom stretol so Sanduovou, keď cestoval do Varšavy pri príležitosti ročného výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Hoci nič nenasvedčuje tomu, že by prijal jej pozvanie na návštevu, Biely dom uviedol, že opätovne potvrdil podporu "suverenity a územnej celistvosti Moldavska".
Aká je v Moldavsku situácia?
Začiatkom februára Zelenskyj varoval, že ukrajinská rozviedka zachytila ruský plán na destabilizáciu už beztak nestabilnej politickej situácie v Moldavsku. Krajinu sužovalo nekončiace obdobie kríz, na čele ktorého stáli prudko stúpajúce ceny plynu a obrovská inflácia. Situácia vyústila do nedávnej rezignácie premiérky. Nový moldavský premiér pokračuje v proeurópskom smerovaní vlády, no v hlavnom meste Kišiňov sa odvtedy konali proruské protesty podporované promoskovskou politickou stranou.
Uprostred napätia moldavská prezidentka obvinila Rusko, že sa snaží využiť túto situáciu. Vyhlásila, že vláda na jeseň minulého roka naplánovala "sériu akcií so sabotérmi, ktorí prešli vojenským výcvikom a boli prezlečení za civilistov, aby vykonali násilné akcie, útoky na vládne budovy a únosy rukojemníkov".
Tiež tvrdila, že jednotlivci prezlečení za "takzvanú opozíciu" sa pokúsia vynútiť zmenu moci v Kišiňove "násilnými akciami". CNN uviedla, že nebola schopná tieto tvrdenia nezávisle overiť. "Je jasné, že tieto hrozby zo strany Ruska a chuť eskalovať vojnu smerom k nám sú veľmi vážne," povedal pre CNN Iulian Groza, bývalý námestník moldavského ministra zahraničných vecí a v súčasnosti riaditeľ Inštitútu pre európske politiky a reformy so sídlom v Kišiňove.
"Moldavsko je po Ukrajine krajinou, ktorú vojna zasiahla najviac," povedal. "Sme malá krajina, ktorá má stále nedostatočne rozvinutú ekonomiku, a to vytvára veľký tlak."