Šéf katedry žurnalistiky: Kuciakova vražda spojila novinárov. Tí, ktorí majú v médiách priestor, kritizujú tých, ktorí im ho dali

Čo je podľa vás dôvodom, že značná časť ľudí na Slovensku pohŕda novinármi?

Dôvodov je niekoľko. Ten hlavný súvisí s tým, že ľudia, ktorí majú mediálny priestor najväčší, zároveň paradoxne kritizujú tých, ktorí im ho poskytujú. Kritizujú novinárov, ktorí si len plnia svoje poslanie a vykonávajú svoje zamestnanie. Trendom je, žiaľ, keď sa politikovi prestane dariť, tak za neúspechy začne do veľkej miery viniť novinárov, a to tým, že spochybňuje ich prácu, objektívnosť, nezávislosť a vyvolávať pocit, že novinár je platený niekým tajomným a plní príkazy niekoho vyššieho nad sebou. 

Dôvera v médiá nie je na dostatočnej úrovni. Vnímali sme to už počas pandémie a teraz počas ruskej agresie na Ukrajine. Máme tu skupinu občanov, ktorí nemali to šťastie byť vzdelávaní v oblasti médií a kritického myslenia. Takáto skupina ľudí začne dôverovať tým, ktorí sa za novinárov len vydávajú bez overovania faktov a editorskej zodpovednosti. Začnú dôverovať tým, ktorí vytvárajú koncept verejného nepriateľa.

Existuje objektívna žurnalistika?

Pokiaľ ide o spravodajstvo, tak určite áno. Otázkou je, nakoľko má byť novinár objektívny a či môže byť objektívny. Pri spravodajstve nemáme čo riešiť, tam je to prirodzené. Pri publicistike sa objektivita asi nedá ukázať na jednom konkrétnom príspevku, kde sa stáva častokrát, že novinár nie je schopný a nemá čas pripraviť sa natoľko, aby bol dôstojným oponentom pri väčšom hĺbkovom rozhovore svojmu respondentovi. Dôležité je, ako to povedal novinár Veselovský (pozn. red. Martin Veselovský), zobrať si niekoľko relácií, ktoré sa v danom médiu venujú určitej problematike a na základe respondentov a priestoru, ktorý sa im venuje, pozrieť, či médium pri spracovaní konkrétnej témy je alebo nie je objektívne.

Umelá inteligencia pomáha už dnes

Pár dní nás delí od roku ruskej invázie na Ukrajine. Ako mení žurnalistiku vojna?

Ruská agresia na Ukrajine zmenila veľa a zmenila aj časť novinárskej profesie. Zmena nie je na prvý pohľad viditeľná, ale pri bližšom pohľade na to, akým spôsobom musia novinári overovať fakty, vidíme, ako sa žurnalistika zmenila v súvislosti s overovaním faktov. Musí do väčšej miery využívať tiež umelú inteligenciu a satelitné zábery na overovanie zdrojov. Aj na Slovensku sa musíme naučiť dôverovať múdrejším od nás – silným značkám, médiám – ktoré majú prostriedky a posielajú svojich novinárov do zasiahnutých oblastí. V dátovej žurnalistike sa dnes overujú multimédiá aj pomocou umelej inteligencie. 

V súčasnosti čelíme mnohým hoaxom a dezinformáciám. Ako sa katedra postavila v rámci vyučovacích osnov k tejto problematike?

Som presvedčený, že na našej katedre študentov neohrozuje ruská propaganda. Tejto téme sa venujeme už niekoľko rokov a prostredníctvom našich predmetov učíme študentov rozlišovať medzi informáciami novinárov, ktoré sú editované a kontrolované pred ich publikovaním, a na druhej strane sú texty dezinformačných webov, kde sa autor nepodpíše, tvrdí, že sú iní a že sa podobné informácie inde nedozviete. Venujeme sa tejto problematike aj v rámci predmetu Mediálna výchova, ktorý je pomerne nový. Jeden predmet zameraný na mediálnu výchovu je venovaný budúcim novinárom a druhý budúcim učiteľom. 

Základný koncept spočíva v tom, že sa na predmete rozširujú informácie nad rámec toho, čo študenti už vedia. Reflektujeme súčasnú situáciu, učíme sa na konkrétnych, často odstrašujúcich príkladoch. Reflektujeme tiež katedrový výskum, kde sme skúmali dezinformačné weby. Ako súčasť predmetu idú študenti prednášať o dezinformáciách na svoje stredné školy v regiónoch.

Zmenila sa zásadným spôsobom aj žurnalistika s rozvojom sociálnych sietí? Môžeme tvrdiť, že je vďaka sociálnym sieťam rýchlejšia no stráca na kvalite?

Sociálne siete priniesli okrem výhod aj povrchnosť. Na jednej strane slúžia investigatívnej žurnalistike, napríklad práca novinárskeho zoskupenia Bellingcat – bez využitia sociálnych sietí by sa mnohé trestné činy nepodarilo preukázať. Na druhej strane, z pozície recipientov spôsobili veľkú prchavosť a povrchnosť pri konzumácii mediálneho obsahu. Mnohí mladí ľudia sa o väčšine diania v spoločnosti dozvedajú cez sociálne siete formou tzv. memečiek, vtipných obrázkov, krátkych videí, ktoré situáciu nevedia zarámcovať a hlbšie vysvetliť.

Ubúdajú záujemcovia o žurnalistiku na Katedre žurnalistiky FIF UK v Bratislave? Koľko nových študentov ročne prijmete?

Počtami záujemcov o štúdium na katedre žurnalistiky som sám milo prekvapený. Podľa môjho názoru je to tým, že na katedre pôsobia odborníci z médií a majú akademické vzdelanie aj niekoľkoročné skúsenosti s praktickou žurnalistikou v médiách na Slovensku. Každý rok sa stretneme so záujmom okolo 50 novinárov na bakalársky stupeň.

Aká je vaša vízia do budúcnosti? Kam by ste chceli katedru žurnalistiky posunúť?  

Moja koncepcia katedry je v tom, že by som veľmi rád posilnil praktickú zložku na bakalárskom stupni a predmety orientujúce sa na prax. Umožnil by som študentom získať základy v disciplínach, akými sú sociológia, politológia, ekonomická žurnalistika, a tak ďalej. Snažiť sa ešte viac zintenzívniť spoluprácu s hlavnými médiami na Slovensku, ktorá je už teraz skvelá.

Mám na mysli najmä častejšie návštevy odborníkov priamo z redakcií a absolventov, ktorí by pomohli viesť praktické kurzy v rámci workshopov. Na druhom stupni je mojim cieľom orientovať sa skôr na mediálne štúdiá, orientovať sa viac výskumne, zamerať sa na projektové učenie, na zvládanie mnohých tém, ktoré študentov budú čakať v praxi. Napríklad analýzu dát alebo aby dokázali pochopiť akým spôsobom funguje výskum médií, aké mediálne systémy nájdeme v našom kultúrnom okruhu a vo svete. Bude však nevyhnutné zachovať si aj praktickú súčasť štúdia.

Čo považujete za svoj najväčší úspech spojený so žurnalistikou?

Som hrdý na viaceré výsledky nášho výskumu v rámci katedry, ktoré sa týkajú skúmania aktuálnych tém posledných rokov. Tiež som rád, že sa mi podarilo na katedre zamestnať ľudí, ktorí majú čo ponúknuť študentom, a zároveň sú to ľudia s niekoľkoročnou praxou v médiách.