Peter Bárdy pre ta3: Nie je bežné, že sa vyšetrí vražda novinára. Polícia dosiahla veľa

V rozhovore sa dozviete:

• aké boli jeho pocity, keď sa dozvedel o vražde,
• či je spokojný s tým, ako vyšetrovanie za päť rokov pokročilo,
• v čom dnes fungujú orgány činné v trestnom konaní inak ako za vlád Smeru.

Už je to päť rokov, je to neuveriteľné...

Je naozaj neuveriteľné, ako rýchlo to ubehlo, čo všetko sme za tých päť rokov zažili a čomu čelíme dnes.

Skúsme sa vrátiť do toho rána, čo ste vtedy cítili? 

Ja som tomu najprv nechcel veriť. Bolo to okolo pol siedmej ráno, keď mi zatelefonoval kolega Ján Petrovič, že vo Veľkej Mači našli v rodinnom dome dvoch zavraždených s iniciálami totožnými s iniciálami Jána a Martiny. Nechcel som tomu veriť a pamätám si, že aj po príchode do práce som zakázal kolegom vydať tú správu, kým to nebude stopercentne overené, lebo niektoré médiá už s tou informáciou prišli. Jednoducho som si to nechcel pripustiť, mozog to vytesnil.

Bola to pre mňa tak veľmi stresujúca udalosť, že som sa možno správal iracionálne a do istej miery aj neprofesionálne. Ale neexistujú príručky pre šéfredaktorov, ako sa správať, keď musia čeliť tak hroznej udalosti ako vražda kolegu pre výkon práce, ktorú robí. Aj tomu do istej miery pripisujem moje vtedajšie správanie. Na druhej strane, podržala ma aj redakcia. Myslím si, že aj ja som urobil všetko pre to, aby moji kolegovia znášali tie ťažké chvíle s čo najmenšími bolesťami. Po tom prvom týždni, ktorý bol pre nás veľmi náročný, sme sa opäť rozbehli a pokračovali sme v takom tempe a s takým nasadením, ktoré sme mali už predtým.

Zmenilo to nejakým spôsobom systém vašej práce? 

Obrovským spôsobom. My sme si pred vraždou nepripúšťali, že na Slovensku môže byť záujem vraždiť novinárov pre prácu. Je to niečo, čo je typické pre úplne iný typ štátov, možno pre Mexiko a nejaké juhoamerické štáty. Toto sa deje v Ruskej federácii, niekedy sa to dialo na Balkáne alebo vo vojnových oblastiach ako Afganistan alebo Irak. Nie je to niečo, čo by malo byť typické pre štáty strednej Európy, ktoré sú navyše členské štáty Európskej únie.

Po udalostiach na Malte, kde zavraždili pár mesiacov pred Jánom maltskú novinárku Daphne, som si uvedomil, že aj stred Európy a členský štát EÚ nemusí automaticky garantovať bezpečnosť pre novinárov. To sa ukázalo aj niekoľko rokov po tom, keď zavraždili novinára v Holandsku. Museli sme nastaviť tie mechanizmy trochu iným spôsobom. Absolvovali sme niekoľko kurzov, mali sme niekoľko workshopov s odborníkmi na bezpečnosť a dnes mám pocit, že sme pravidlá nastavili tak, aby boli kolegovia z redakcie viac v bezpečí, ako to bolo v čase, keď Ján Kuciak pracoval na svojich témach.

Polícia dosiahla veľa

Ako ste spokojný s tým, čo sa za tých päť rokov udialo? Vrah odsúdený bol, objednávatelia stále nie, nie je to málo?

To je obrovsky veľa, čo dosiahli orgány činné v trestnom konaní v tejto veci na Slovensku. Po tom, ako sme sa dozvedeli o vražde, som niekoľkokrát verejne deklaroval, že verím, že ten skutok bude vyšetrený a že páchatelia budú stáť pred súdom a budú spravodlivo potrestaní. Do smrti budem vďačný Petrovi Juhásovi, šéfovi tímu Kuciak, ktorý na tomto prípade pracoval. Zároveň všetkým ľuďom z jeho tímu, ktorých menovať z istých dôvodov nebudem. Odviedli špičkovú prácu v spolupráci s európskymi a medzinárodnými inštitúciami, ktoré nám pomohli k tomu, aby bola vražda Jána a Martiny vyšetrená.