Umreli im príbuzní, prišli o domov, teraz nemajú čo jesť. Preživší v Turecku nevedia, čo s nimi bude
V pondelok 6. februára zasiahli Turecko a Sýriu zemetrasenia s magnitúdou 7,8 a 7,6. Nastali 33 kilometrov od veľkého mesta Gaziantep, metropoly rovnomennej provincie, ktorá sa nachádza pri hranici spomínaných susediacich krajín. Turecké úrady hlásia desiatky tisíc obetí. Preživším katastrofa usmrtila príbuzných a zničila obydlia. Svoje dni trávia v táboroch a stanových mestečkách, jedlo dostávajú na prídely.
Sýriu a Turecko zasiahli silné zemetrasenia, zahynuli tisíce ľudí
Medzi preživšími sú však aj turisti či cudzinci. "Do Turecka sme prišli ešte pred zemetrasením, a to na pohreb môjho brata. Nakoniec sme však pochovali až sedem členov rodiny," zveril sa pre BBC Mahmet, ktorý na miesto pricestoval z Londýna. "Jeden deň sme spolu večerali a na ďalší deň boli mŕtvi. Jeden z nich mal iba štyri roky," dodala jeho manželka Fatma.
Bez peňazí, bez domova
Tí, ktorým sa pred padajúcimi budovami podarilo ujsť, sa okrem stanových táborov zhromažďujú aj na športových ihriskách či v školských areáloch. Napríklad 61-ročná Serizan Agbasová od katastrofy trávi svoje dni na záhrade neďalekej školy v meste Iskenderun. Spáva na stoličke a spolu s ďalšími sa zahrievajú pri spoločnom ohnisku. "Mám pri sebe iba 15 lír. Nemám už čo stratiť," uviedla pre arabské rozhlasové a televízne vysielanie v Katare Al Jazeera.
Masívne zemetrasenia už zabili takmer 50-tisíc a zranili takmer 100-tisíc ďalších. Vyše 6-tisíc budov sa zrútilo. Podľa Agbasovej budovy, ktoré padli, patrili medzi novostavby. "Stavbári podvádzajú. Postavili niečo krásne a luxusne vyzerajúce, ale tie budovy sú vybudované za lacno a nestabilne," dodala. Hnev preživších teda nie je zameraný iba na Erdoğana, ale aj na stavbárske spoločnosti. Pomoc preto poskytli aj iné štáty sveta. Medzi nimi aj Slovensko, ktoré na postihnuté miesta vyslalo záchranárov.