Kyjev mení názvy ulíc a námestí, ktoré sa spájajú s Ruskom alebo sovietskou minulosťou

ta3 čtk
9.2.2023 20:39

Vedenie ukrajinského hlavného mesta Kyjev na štvrtkovom zasadnutí schválilo premenovanie ďalších 31 ulíc, uličiek, námestí a triedy, ktorých doterajšie názvy boli späté s Ruskom či sovietskou minulosťou. Oznámil to starosta Vitalij Kličko. Minulosťou je tak napríklad trieda a námestie Víťazstva, alebo Mičurinova ulička.

Kyjev mení názvy ulíc a námestí, ktoré sa spájajú s Ruskom alebo sovietskou minulosťou
TASR/AP

Z Kyjeva tiež odstránili pomník sovietskeho letca Valerija Čkalova a pamätník sovietskeho maršala Nikolaja Vatunina, ktorý sa vyznamenal v bitkách pri Stalingrade a Kursku a pri oslobodzovaní Ukrajiny od nemeckých okupantov, než ho vo februári 1944 postrelili vojaci. Tomuto zraneniu neskôr podľahol.

"Čakáme na rozhodnutie ministerstva kultúry, ktoré dovolí odstrániť aj pamätník jednému z vojenských veliteľov boľševikov Mykoly Ščorsa, čo si Kyjevania už dávno želajú," uviedol Kličko.

Ukrajinské mestá sa po minuloročnom vojenskom napadnutí krajiny Ruskom začali aktívne zbavovať nielen sovietskych názvov a pomníkov, čo robila už pred ruskou inváziou, ale aj názvov a pomníkov spojených s Ruskom. Na konci minulého decembra v juhukrajinskej Odese odstránili pomník ruskej cárovnej Kataríny II. Veľké, ktoré prístavné mesto nechala v 18. storočí založiť. Úrady spoločne so sochou niekdajšej panovníčky demontovali pomník vojvodcu z 18. storočia Alexandra Suvorova.

Pomník cárovnej Kataríny II. Veľké, ktorej výnosom bola Odesa v roku 1794 založená, stál v meste od roku 1900, kým ho v roku 1920 (po boľševickej revolúcii) demontovali. Znovu sa v Odese objavil v roku 2007, kedy sa proti tomu vyslovovali niektoré občianske organizácie a tiež vtedajší prezident Viktor Juščenko.

Začiatok vojny urýchlil snahu Ukrajiny odstrániť mená slávnych ruských a sovietskych osobností z názvov staníc metra, ulíc a pamätihodností. Existuje na to dokonca aj aplikácia. Jediným dôvodom, prečo nebolo v poslednej dobe strhnutých viac ruských sôch, je podľa niektorých Ukrajincov to, že sú príliš zaneprázdnení vojnou. Od 24. februára, keď ruský prezident Vladimír Putin začal vojnu proti ich krajine, začali Ukrajinci s väčším dôrazom presadzovať vlastný historický odkaz.

"Je všeobecne zaujímavým rysom našej doby, že sme začali chápať históriu tak citlivo," povedal Anton Drobovyč, šéf ukrajinského Ústavu národnej pamäte. Dodal, že pre Ukrajinu je proces odkrývania histórie z rokov ruskej a sovietskej nadvlády pomerne nový. Pripomienky ruskej a sovietskej nadvlády možno na Ukrajine nájsť takmer všade.

S vojnou nabrala snaha o obnovu ukrajinského kultúrneho dedičstva na obrátkach. V rade miest odstránili pomníky ruského básnika Sergeja Puškina, ktorý je na Ukrajine považovaný za "ruského šovinistu", ktorý oslavoval cársky imperializmus.

Starosti o názvy ulíc a pamätníky sa môžu zdať v čase vojny zvláštne, ale podľa vedcov sú súčasťou snahy o zjednotenie Ukrajiny. Navyše práve falošná história a mýty podľa nich prispeli k tomu, že Rusko rozpútalo vojnu. "Putin používa dejiny ako zbraň," povedal Drobovyč.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok