ROZHOVOR: Očakávania od českého prezidenta sú väčšie, ako jeho právomoci, hovorí politológ

ta3/Alžbeta Múcsková
26.1.2023 00:00

Už v piatok 27. a v sobotu 28. januára si Česi budú v druhom kole voliť prezidenta. V súboji stoja proti sebe Andrej Babiš a Petr Pavel. Bývalí českí prezidenti sa snažili prekračovať hranice svojich kompetencií a symbolická funkcia im nestačila. Politológ Masarykovej univerzity v Brne a Národného inštitútu SYRI Vlastimil Havlík v rozhovore prezradil, ako funguje výkonná moc v Česku a aké má prezident právomoci a povinnosti.

ROZHOVOR: Očakávania od českého prezidenta sú väčšie, ako jeho právomoci, hovorí politológ
TASR/AP

V rozhovore sa dočítate:

  • ako si v Česku volia prezidenta,
  • aké má český prezident právomoci,
  • ako sa líšia český a slovenský politický systém,
  • čo je podľa politológa v systéme nesprávne.

Vo voľbách 2023 sa o funkciu hlavy štátu uchádzalo v prvom kole osem kandidátov. Kto sa v Česku môže stať prezidentom?

Prezidentom sa môže stať občan Českej republiky, ktorý je takzvane voliteľný do Senátu. To znamená, že má viac ako 40 rokov.

V minulosti prebiehala voľba českého prezidenta nepriamo, no teraz je to už inak. Prečo k tejto zmene prišlo? 

Do roku 2012, keď bola novelizovaná ústava, prezidenta nepriamo volili na spoločnom zasadnutí odboru komôr parlamentu. Český parlament sa skladá z dvoch komôr, z Poslaneckej snemovne a zo Senátu.

Ku zmene prišlo po tom, ako boli voľby prezidenta v rokoch 2003 a 2008 veľmi zdĺhavé a parlament opakovane nebol schopný zvoliť hlavu štátu. Predovšetkým voľbu z 2008 sprevádzali nepekné okolnosti a objavilo sa aj vyhrážanie sa poslancom. Navyše, celé sa to odohrávalo v priamom televíznom prenose, ktorý trval niekoľko hodín.

Priebeh oboch volieb prispel k nárastu nespokojnosti s politikou a spochybnil funkčnosť nepriamej voľby. Tá si pre úspešné zvolenie prezidenta vyžadovala pomerne náročné vytvorenie širokého konsenzu naprieč politickým spektrom.

Vo voľbách v roku 2010 následne uspela populistická strana Věci veřejné a stala sa súčasťou vlády. Presadzovala posilnenie prvkov priamej voľby a referend v politickom systéme. Súčasťou koaličnej zmluvy sa následne na základe požiadavky strany stalo aj zavedenie priamej voľby prezidenta. Aj vzhľadom k výraznej podpore verejnosti pre priamu voľbu potom prišlo k zmene ústavy.

V súčasnosti je tak český prezident volený priamo na základe dvojkolového volebného systému. Pokiaľ v prvom kole nezíska ani jeden z kandidátov viac ako 50 percent hlasov, do druhého kola postupujú dvaja najsilnejší. Víťazom sa stane ten, ktorý získa viac hlasov. Inak musí kandidatúru podporiť buď minimálne 20 poslancov, alebo 10 senátorov či petícia, ktorá má aspoň 50-tisíc podpisov.

Po dvojkolových voľbách si teda Česi zvolia svojho prezidenta. Koľko trvá jeho volebné obdobie?

Volebné obdobie trvá päť rokov, pri čom funkciu prezidenta môže zvolený kandidát vykonávať najviac dvakrát po sebe. Po prestávke, keď je zvolený na dané obdobie niekto iný, sa bývalý prezident môže uchádzať o pozíciu hlavy štátu opäť. Takú situáciu však Česká republika zatiaľ nezažila.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 3 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok