České prezidentské voľby: Kto nahradí Zemana? O miesto na Hrade bojuje osem kandidátov
Prinášame vám prehľad kandidátov na nového prezidenta Českej republiky. Prvé kolo volieb sa bude konať 13. a 14. januára 2023. Ak si Česko nevyberie v prvom kole prezidenta, čaká ho druhé kolo, ktoré vyhlásil predseda Senátu na 27. a 28. januára. Kto bude následníkom odchádzajúceho prezidenta Miloša Zemana?
Kandidáti sú zoradení podľa volebných čísel:
1. Pavel Fischer (57)
2. Jaroslav Bašta (74)
3. Josef Středula (55) - vzdal sa
4. Petr Pavel (61)
5. Tomáš Zima (56)
6. Danuše Nerudová (43)
7. Andrej Babiš (68)
8. Karel Diviš (46)
9. Marek Hilšer (46)
Pavel Fischer (57)
Pavel Fischer je český politik a bývalý veľvyslanec Českej republiky vo Francúzsku a Monaku. Momentálne pôsobí ako nezávislý senátor za Prahu 12. Fischer bol v minulosti poradcom a súčasťou tímu Václava Havla.
Na prezidenta kandiduje už druhýkrát, v prezidentských voľbách v roku 2018 skončil na treťom mieste s desiatimi percentami. Ešte v tom istom roku oznámil, že bude opäť kandidovať, čo potvrdil koncom októbra 2022. Jeho kandidatúru podporilo 30 senátorov. Vyštudoval francúzštinu a češtinu na Karlovej univerzite. Je ženatý a má štyri deti.
Fischer je konzervatívny politik, orientovaný na Západ a podporuje spoluprácu s ostatnými krajinami EÚ a NATO. Počas minulých prezidentských volieb prekvapil tvrdením, že by nevymenoval LGBTI+ človeka za sudcu Ústavného súdu ČR. Za tento výrok sa niekoľkokrát ospravedlnil. Jednou z tém tohtoročných českých prezidentských volieb sú amnestie pre trestancov. "Milosť je výnimočný prostriedok. A s každým prípadom sa musí prezident osobne zoznámiť. Viem, o čom hovorím," povedal podľa čt24 Fischer.
Jaroslav Bašta (74)
Jaroslav Bašta je poslancom dolnej komory Parlamentu Českej republiky za hnutie Svoboda a příma demokrace (SPD). Počas svojej kariéry bol archeológom, veľvyslancom ČR v Rusku a na Ukrajine. Počas normalizácie sa stal disidentom, následne politickým väzňom a je známy ako signatár Charty 77. Po revolúcii pracoval ako šéf Úřadu pro ochranu ústavy a demokrace (FBIS), čo je bývalá kontrarozviedka Československa. Bol aj tzv. Ministrem bez portfeje, teda ministrom bez kresla, vo vláde Miloša Zemana. Kandidatúru opiera o podpisy 20 poslancov. Vyštudoval stredovekú archeológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Jeho manželka je archeologička, jeho syn nešťastne zahynul.
V roku 2019 vystúpil zo strany Česká strana sociálně demokratická, ktorá je ľavicová sociálnodemokratická, a zároveň najstaršia stále existujúca česká strana. Vo voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2021 bol lídrom hnutia SPD v Pardubickom kraji. SPD je politické hnutie, ktoré založili Tomio Okamura a Radim Fiala. Jeho program je založený na nacionalizme, ktorý sa prejavuje odporom k ilegálnej imigrácii a islamu. Hnutie je často charakterizované ako radikálne a krajne pravicové. Bašta prednedávnom označil Európsku úniu za nedokonalú kópiu Sovietskeho zväzu.
