Tóth pre ta3: Veda mi dáva lepšiu predstavu o Bohu, viera je mojím hnacím motorom
Stoja veda a viera proti sebe alebo sú to dve strany jednej mince? Je slovné spojenie veriaci vedec oxymoron, teda niečo, čo si protirečí? Viac o svojej ceste vedou aj kresťanskou vierou povedal pre ta3 docent Juraj Tóth, astronóm a pedagóg na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Ako ste sa dostali k astronómii?
Od malička ma to fascinovalo a nebol som asi jediný, koho vesmír zaujímal. Vysníval som si, že možno budem kozmonautom a cez tento detský sen som na strednej škole dospel k tomu, že by som bol rád astronómom. Povedal som si, že to asi nebude také jednoduché lietať vesmírom, tak že ho skúsim skúmať zo Zeme.
Čo vám teda učarovalo na vesmíre?
Samozrejme, je to niečo také, čo sa ťažko popisuje. Niečo na jednej strane romantické, krásne, fascinujúce, ale možno že aj to, že je to istým spôsobom neznáme, nevšedné a že vesmír má naozaj svoju hĺbku v zmysle priestorovom, ale aj takej neuznanosti. Takže možnosť byť niekde na prahu tej našej vedomosti alebo vôbec faktov, ktoré vieme o niečom, čo vlastne nemáme ešte preskúmané. Takáto tajomnosť ma zrejme na tom priťahovala.
Vy ste spoluobjaviteľom a objaviteľom 16 planétiek, ale v astronómii to asi nie je také jednoduché, že človek iba leží na chrbte a je to vybavené.
Áno, toto sa dá robiť napríklad pri pozorovaniach meteorov, napríklad v lete v auguste sú známe perzeidy. Keď je pomerne teplo, tak aj takto sa dá robiť astronómia, ale v skutočnosti je to dnes naozaj o štúdiu, o teoretických predpokladoch. No a potom, súčasný astronóm nielenže neleží na zemi, ale ani sa nepozerá do ďalekohľadov vlastným okom, ako sa to niekedy zobrazuje. V skutočnosti spracováva informácie a dáta, či už z veľkých ďalekohľadov alebo vlastných prístrojov, ktoré sme si postavili. Čiže je to skôr práca s dátami, ktoré treba predovšetkým vedieť nejak interpretovať, odhaliť, čo nám v skutočnosti hovoria o vesmíre.
Dokonca je po vás pomenovaný asteroid 24976 Jurajtoth. Ako sa to stalo? Dostali ste to za odmenu?
Dá sa to tak povedať. Ja to tak polovtipne hovorím, že keď vydržíte v tejto oblasti niekoľko rokov, ak vás Medzinárodná astronomická únia rozozná medzi tými stovkami až tisíckami astronómov, tak vám navrhne takéto pomenovanie. Toto sa udialo v roku 2014 na konferencii Asteroidy, kométy, meteority v Helsinkách.
Vašou špecializáciou sú meteority. V marci 2010 ste v obci Vyšný Klátov našli prvý úlomok meteoritu Košice, takže niekedy musíte hľadieť aj do zeme, nielen do neba, ako ste to spomínali. Je to prvý slovenský meteorit s rodokmeňom a len 15. svojho druhu na svete. Čo to znamená?
Áno, je pravda, že niekedy vesmírne telesá dosiahnu až povrch zemský a vtedy musíme náš zrak preklopiť o 180 stupňov, teda na Zem. Hľadať meteority je však tiež veľmi fascinujúce. Samozrejme, potrebujeme na to výpočty, aby sme vedeli, kde teleso dopadlo, kde sa môžu fragmenty nachádzať. Stále však máme väčšinou niekoľko kilometrov štvorcových na to, aby sme našli nejaký malý úlomok. Meteority sú pre nás naozaj vzácne, je to akoby planetárny materiál alebo materiál zo slnečnej sústavy, väčšinou je z asteroidov. Tento materiál je pôvodný, pochádza spred 4,5 miliárd rokov, kedy vznikala sama slnečná sústava.