Energetická konferencia ta3: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami

ta3/Lenka Buchláková
5.12.2022 06:00

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu narušila svetové energetické trhy a už len prispela k najväčšiemu nárastu cien energií od 70. rokov minulého storočia. Ceny ropy, plynu a elektriny sú oproti minulým rokom vyššie o desiatky až stovky percent a situácia sa môže s blížiacou sa tuhou zimou zhoršovať.

Energetická konferencia ta3: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami
ta3

Aký vývoj nás čaká? 

Európe sa síce podarilo podstatnú časť výpadkov ruského plynu nahradiť (no rozhodne nie všetok), ale len za zvýšené náklady a najmä na úkor chudobnejších rozvíjajúcich sa krajín, predovšetkým z Ázie. Tie neboli schopné konkurovať bohatším európskym krajinám, ktoré dokázali preplatiť dodávky určené do emergingsveta. Na to upozornil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

"Až v roku 2026 sa očakáva nábeh dodávok z nových plynových projektov v Spojených štátoch či v Katare. Dovtedy však bude plynový trh bez ruských dodávok napätý. A mnoho emerging krajín sa obracia, pri prospektoch nižších dodávok LNG plynu, na menej ekologické uhlie či ropu pri výrobe elektriny či vykurovaní, ak nechcú čeliť častým blackoutom či plánovaným odstávkam priemyslu, čo by viedlo k poklesu životnej úrovne a hrozbe sociálnych nepokojov," povedal Pánis.

Dominik Hapl, analytik Across Private Investments, upozorňuje, že najhoršie máme v rámci inflácie a rastúcich cien za sebou. "Ak sa pozrieme na ropu – tá sa obchoduje o sedem percent vyššie ako v tomto období pred rokom. Na porovnanie – v júni bola o 40 percent vyššie. Cena zemného plynu je vyššie už „len“ o 33 percent oproti minulému roku, pričom ešte v auguste to bolo 110 percent. Ak sa pozrieme na celý komoditný mix, kam spadajú energie, plodiny, stavebné materiály, drahé či priemyselné kovy, jeho cena je vyššie o 7,1 percenta oproti hodnotám z minulého roku. V júni to bolo o 30 percent," povedal Hapl.

Pozitívne podľa Hapla je, že inflácia by sa už nemusela zvyšovať tak razantne a pravdepodobne nebude ťahaná cenami komodít, ktoré až doteraz vytvárali veľmi silný tlak na všetky ceny v ekonomike, keďže vstupné suroviny sa premietajú v celom cykle produktu a aj na finálnej cene. Tlak na vyššie ceny v ekonomike tu s nami ešte nejaký čas bude, avšak je možné, že ak sa situácia dramaticky nezmení k horšiemu, to najhoršie by sme už mohli mať za sebou.  

Do popredia sa dostávajú alternatívy 

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilní tlak na energetickú sebestačnosť Európy, vrátane Slovenska. Odklon od ruských fosílnych palív a dôraz na obnoviteľné zdroje energie (OZE) by mal byť v budúcnosti ešte výraznejší. Nečaká nás ľahká cesta, pretože na rozdiel od krajín, ako sú Švédsko, Fínsko, ale aj Lotyšsko, vo využívaní OZE výrazne zaostávame. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol na Slovensku v roku 2020 iba 17 %. Otáznik zároveň visí aj nad pôvodom OZE, pretože štatistiky smerom nahor posúva drevo a štiepka. Naša krajina má pritom podstatne väčší potenciál využívania obnoviteľných zdrojov aj bez vzniku emisií.

Dôležitá je diverzifikácia energetického mixu. "Geotermálna energia nie je citlivá na cenový vývoj energetických komodít, ako to napríklad teraz vidíme pri zemnom plyne. V prípade geotermu výsledná cena elektriny závisí najmä od investičných nákladov, nie od prevádzkových nákladov. Prednosťou týchto zdrojov je preto tiež cenová stabilita, čo sa týka výroby elektriny i tepla," povedal Michal Mašek, projektový manažér PW Energy.

Ladislav Halász, prezident Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu doplnil, že v rámci energetického mixu by sme sa mali pozrieť na odpad. "Odpad by sa mal v skutočnosti meniť na surovinu. Slovensko by malo do roku 2035 recyklovať 65 percent komunálneho odpadu, zatiaľ zvláda len asi 40 percent. No aj pri tej najlepšej recyklácii zostane nejaký odpad. A práve taký dokážeme zhodnotiť na energiu,“ skomentoval Halász. 

V mnohých krajinách sa využíva na výrobu elektriny, tepla, či ohrev vody. Napríklad Nemecko a Francúzsko majú viac ako 120 moderných spaľovní odpadu – ZEVO. Na Slovensku sú len dve – v Bratislave a v Košiciach.

Zostrih z energetickej konferencie si môžete pozrieť nižšie:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok