Energetická konferencia ta3: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami

Energetická konferencia ta3: Ako reformovať zdeformovaný trh s energiami
Zdroj foto: ta3
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu narušila svetové energetické trhy a už len prispela k najväčšiemu nárastu cien energií od 70. rokov minulého storočia. Ceny ropy, plynu a elektriny sú oproti minulým rokom vyššie o desiatky až stovky percent a situácia sa môže s blížiacou sa tuhou zimou zhoršovať.

Navyše, kým vlády tlačia na hromadenie zásob, trh, ktorý si prešiel tento rok peklom, prestáva postupne fungovať. Ďalšími krokmi sú preto vládne intervencie, znárodňovanie energetického priemyslu a snahy o zmenu fungovania súčasného systému, ktorých zavedenie do praxe je však zatiaľ v nedohľadne.

Ako povedal Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ na Energetickej konferencii TA3, v energetickej kríze boli prví na rade. "Prví sme museli reagovať tak, že od júla máme vypnutú výrobu a prepustili sme väčšinu zamestnancov. Dnes prejedáme zisk z minulých rokov a snažíme sa vydržať, kým sa situácia otočí. A ona sa otočí. Ak máme zostať na spoločnom európskom trhu s nerovnými dotáciami, tak nech radšej nedostane nikto žiadne," povedal Klocok.

Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ Chemosvit tvrdí, že v kríze všetko naberá novú dynamiku. Aktivity sa znásobujú a zrýchľujú. Opatrení musí byť viacero. Napríklad, aby sa pomohlo aj veľkým podnikom, ktoré musia kvôli rastúcim cenám energií obmedzovať výrobu alebo prepúšťať. 

Tohtoročná zima bez problémov? 

Pokiaľ zima nebude extrémne silná, nedôjde k veľkému nedostatku a budeme schopní šetriť, tak by sme to mali zvládnuť. Európsky trh potom ukáže, že si vie poradiť bez ruského plynu. 

„Aj keby došlo k úplnému zastaveniu, v prípade miernej zimy by sme dokázali fungovať aj čisto zo zásobníkov, na plynulé zásobovanie pre všetkých je však omnoho lepšie, ak ostane zachovaný aspoň nejaký tok cez potrubie,” potvrdil Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Skladovacie kapacity na Slovensku poskytujú spoločnosti Nafta a Pozagas. Zásobník spoločnosti SPP Storage vo vlastníctve SPP Infrastructure sa nachádza v obci Dolní Bojanovice v Česku, ale je prepojený so prepravnou sieťou Eustream a slúži na vyvažovanie slovenskej distribučnej siete. Skladovaný plyn je určený pre zraniteľných odberateľov. Celková skladovacia kapacita plynu na území SR predstavuje na 37647 GWh alebo 3,55 miliárd m3 plynu. Spolu s SPP Storage ide dokopy o 43764 GWh alebo 4,12 miliárd m3. 

Tomáš Diósi, RWE Gas Storage na konferencii zdôraznil význam zásobníkov po obmedzení dodávok plynu z Ruskej federácie.

Spoločnosť RWE Gas Storage CZ je najväčším prevádzkovateľom podzemných zásobníkov zemného plynu v Českej republike. Podzemné zásobníky boli vybudované pre zaistenie bezpečného zásobovania zemným plynom a majú celkový prevádzkový objem cez 2,7 mld. m3, čo predstavuje približne dvojmesačnú spotrebu plynu Českej republiky v období zimných mesiacov. Podzemný zásobník v Lobodiciach bol pred svojou transformáciou na zemný plyn na prelome 80. a 90. rokov pôvodne určený na skladovanie prebytkov koksárenského plynu z Ostravska, obsahujúceho značný podiel vodíka. 

Radovan Potočár, energetický analytik portálu energieportal.sk povedal, že ,,štáty EÚ by mali do 1. novembra 2023 naplniť svoje zásobníky zemného plynu aspoň na 90 % ich kapacity. Okrem toho však musia plniť aj priebežné ciele stanovené pre 1. február, 1. máj, 1. júl a 1. september budúceho roka." Vyplýva to z najnovšieho rozhodnutia Európskej komisie, ktorá chce takýmito „čiastkovými míľnikmi“ pritlačiť na štáty, aby dbali na napĺňanie zásobníkov v priebehu celého roka. "Mať zásoby plynu je dozaista ušľachtilé, ale položme si otázku, ktorú si vzápätí odložme: prečo by tento prirodzený záujem vlád mala vnucovať aj Európska únia?" pýta sa Potočár.  

Viac sa dozviete v pokračovaní článku na ďalšej strane

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá