Lipšic pre ta3: Obvinenia vplyvných osôb prinášajú protitlak. Ak budú dôkazy, budeme stíhať kohokoľvek

Nechajte nás pracovať

Policajný prezident potvrdil, že NAKA začala trestné stíhanie v kauze únosu Vietnamca, a to pre trestný čin korupcie. Tiež to dozoruje špeciálna prokuratúra. Môžete konkretizovať, o aké podozrenia tam ide? 

To nemôžem konkretizovať. Registroval som, že policajný prezident informoval o tom, že sa začalo trestné stíhanie. Keď bude doručené uznesenie na Úrad špeciálnej prokuratúry, tak konkrétny prokurátor bude vykonávať dozor. Bolo by predčasné sa k tomu nejakým spôsobom vyjadrovať. Samozrejme, že je to závažná kauza, ktorá má aj medzinárodný presah. Týka sa to aj toho, či sme schopní vyšetrovať veci, ktoré majú takýto medzinárodný presah, a môžu mať aj vplyv na reputáciu Slovenska v EÚ. 

Už sa zdalo, že tá kauza je ukončená. Môže to nabrať opäť nový spád? 

V tomto vám neviem povedať nič zásadné. Informáciu o tom, že sa začalo vyšetrovanie pre korupčný trestný čin mám. Vec bude pridelená konkrétnemu prokurátorovi ÚŠP a odtiaľ budeme konať ďalej. 

Siahajú tie podozrenia aj k bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi? Niekomu sa môže zdať, že „nevyšlo to v kauze Súmrak, tak to skúsime nejakou inou cestou...“.

Ak sa opýtate iným spôsobom tú istú otázku, budete mať rovnakú odpoveď. Nepoviem vám k tomu nič nové. Zopakujem, že ideme presne podľa dôkazov a tam, kam nás dôkazy privedú. Ešte sa vrátim ku kauze Súmrak. Tam už vyšetrovanie raz bolo ukončené a bol daný návrh na podanie obžaloby na ÚŠP. Prokurátor špeciálnej prokuratúry si preštudoval spis a zistil, že tam je jedno procesné pochybenie. Chýba tam záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia spolupracujúcim osobám. V zásade je to formalita. Toto si nevšimli ani obvinení, ktorí mávajú rozsiahle tlačovky, ani ich obhajcovia. To si všimol prokurátor špeciálnej prokuratúry, a preto sa spis vrátil vyšetrovateľovi v lete tohto roku. Aj to nasvedčuje tomu, že tu je vedené trestné stíhanie bez ohľadu na nejaké politické a názorové preferencie. Ideme podľa dôkazov. Ak mal niekto v minulosti pocit, že sa mu nemôže nič stať, že ak poruší zákon, tak systém ho bude chrániť, tak na Úrade špeciálnej prokuratúry takáto predstava neplatí. 

Škrípe to medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou?

Máme rôzne názory. Ale chcem povedať, že nemáme záujem byť v spore s generálnou prokuratúrou. Máme záujem pracovať, dozorovať vyšetrovanie, podávať obžaloby, pojednávať na súdoch. To je prioritne náš záujem. Nemáme záujem mať spory s generálnou prokuratúrou. Preto som aj povedal, že by sme boli radi, ak by nás len nechali pracovať. A keby sa s nejakou mierou pravidelnosti stávalo, že v profilových kauzách nám súdy oslobodzujú obvinených a obžalovaných pre absenciu dôkazov, tak si povieme, že asi niekde robíme chybu. Lenže to sa nestáva. Naše obžaloby sú na súdoch úspešné. 

So znižovaním trestov nesúhlasí

Poďme k téme znižovania trestov za ekonomickú a majetkovú trestnú činnosť. Keď ste prvýkrát počuli hlasy, ktoré volajú po ich znížení, čo ste si povedali?

Znovu by som bol v tomto zdržanlivý. Nie je mojou úlohou komentovať legislatívne návrhy, ale pár poznámok k tomu poviem. 

Prvou je, že trestné sadzby za ekonomické trestné činy máme v trestnom zákone účinné 17 rokov. Doposiaľ nepadol ani jeden návrh v parlamente, ktorý by takýmto spôsobom mal ambíciu drasticky znižovať sadzby za ekonomické trestné činy. Ten návrh prišiel teraz. Moja otázka znie, prečo teraz? Odpoveď je podľa mňa pomerne jednoduchá. Teraz sú stíhané aj vplyvné osoby z oblasti verejného života, podnikateľskej oblasti a oligarchovia, ktorí dovtedy stíhaní neboli. Dovtedy si vedeli zrejme vybaviť, že ich sa zákon netýka. Teraz sa ich to týka, sú podané obžaloby, sú veci, ktoré sú v stíhaní. Je tak potrebné urobiť zmenu a umožniť, aby aj za tie najzávažnejšie a najrozsiahlejšie ekonomické trestné činy bolo možné vyviaznuť buď s peňažným trestnom, alebo s podmienkou. 

Je podľa mojej mienky neprijateľné, aby v prípade uznania viny boli páchatelia ekonomických trestných činov v rozsahu desiatok miliónov eur odsúdení na podmienečné tresty odňatia slobody. Jeden z pracovných návrhov novely trestného zákona by práve toto umožňoval. 

Tejto témy sa chytil aj predseda parlamentu Boris Kollár. Ilustroval to na prípade Pavla Ruska, keď povedal, že sa mu zdá, že 19 rokov za falšovanie zmeniek je priveľa. Napríklad za vraždu hrozí páchateľovi 15 až 20 rokov. Juraj Hossu, ktorý zabil Filipínca Henryho dostal deväť rokov, hoci je pravda, že v tomto prípade to nebolo kvalifikované ako vražda. Nie je to teda nepomer? Nemali by sa tie vysoké trestné sadzby primárne spájať s ochranou života a zdravia?

Ak by platila téza, že máme nízke tresty za násilné trestné činy, tak by bolo ľahké riešenie – mali by sme zvýšiť trestné sadzby za násilné trestné činy. To ale nikto nenavrhuje. Pravdou je, že Slovensko má asi jedny z najprísnejších trestných sadzieb aj za násilné trestné činy od roku 2006, kedy bola schválená nová trestná kodifikácia. Koniec koncov, úkladná vražda začína na Slovensku od 20 rokov vyššie. Ak by naozaj platilo to, že Slovensko má nízke sadzby za násilné delikty, nie je nič ľahšie, ako ich zvýšiť. Touto cestou ale zjavne nikto nejde, ani kritici trestných sadzieb. Idú úplne inou cestou, cestou snahy drastickým spôsobom znižovať trestné sadzby v oblasti ekonomických trestných činov.