ROZHOVOR: Migračný tlak neklesá. Kontroly utečeneckú krízu nevyriešia, hovorí politológ

ROZHOVOR: Migračný tlak neklesá. Kontroly utečeneckú krízu nevyriešia, hovorí politológ
Zdroj foto: TASR - Vladimír Benko/Ministerstvo vnútra SR
Kontroly na vnútorných hraniciach v rámci Schengenu sú posledným zúfalým krokom politikov, ktorí sa snažia upokojiť verejnú mienku a zabrániť nárastu extrémizmu. Uvedomujú si však, že to nie je ideálne riešenie, povedal v rozhovore pre ta3 politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Zsolt Gál.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako prekaziť biznis prevádzačom,
  • či by SR mala zaviesť kontroly na hraniciach s Maďarskom,
  • či sú kontroly na hraniciach efektívne,
  • prečo sa nedarí nájsť európske riešenie,
  • ako hovoriť o migrantoch s konšpirátormi.

Naposledy sa o migrácii v rozsahu, aký evidujeme posledné týždne, hovorilo v roku 2015. Čo spôsobilo, že tu máme opäť takýto príliv migrantov?

Keď myslíte na rastúci počet žiadateľov o azyl, tak sme sa v zásade vrátili na bežné predpandemické úrovne, čo sa dalo čakať. Keď sa postupne uvoľňovali reštriktívne opatrenia, narástla aj nelegálna migrácia, stále je však približne na polovičných úrovniach v porovnaní s rokmi migračnej krízy, teda 2015 až 2016.

Problémy v krajinách pôvodu vôbec neboli vyriešené, pretrvávali občianske vojny, tvrdé, represívne diktatúry a podobne. V Líbyi, Sýrii, Etiópii, v Afganistane sa dostal k moci opäť Taliban. Migračný tlak neklesá. Popritom Erdoganov režim v Turecku má stále značný vydieračský potenciál voči EÚ. Môže uvoľňovať ventily pre migrantov, keď to uzná politicky za vhodné, lebo chce zatlačiť na EÚ. Ale migračný tlak na vydieranie ako nástroj v rámci svojej hybridnej vojny voči štátom EÚ použilo nedávno aj Rusko a Bielorusko.

Zastaviť migračné toky je nemožné

Prakticky každý týždeň čítame o tom, že polícia zadržala dodávky s nelegálnymi migrantami. Dá sa vôbec v čase otvorených hraníc prekaziť biznis prevádzačom?

Treba jasne oddeliť hranice vo vnútri Schengenského priestoru, kde hraničné kontroly bežne nie sú, od vonkajších hraníc Schengenu, kde je ochrana hraníc posilnená. Samozrejme, väčšia šanca je zadržať nelegálne migračné toky na vonkajších hraniciach než na vnútorných. Ani tam to však nie je jednoduché. Treba sa pozrieť na mapu Európy a vidíme veľké množstvo potenciálnych migračných trás, aj cez Stredozemné more. Ako sa zvykne hovoriť, na každom metre nemôže stáť policajt alebo pohraničník, úplne zastaviť migračné toky je nemožné. 

Treba brať do úvahy aj to, že keď už sa migranti dostali na územie EÚ, v hociktorej členskej krajine môžu požiadať o azyl, a ich prípady treba individuálne preskúmať v pomerne zložitom procese. To povzbudzuje aj ľudí, ktorí nie sú "skutoční utečenci", aby to skúsili. V najhoršom, keď ich chytia, podajú si žiadosť o azyl, a po mesiacoch, rokoch ich odmietnu a vyhostia. Ešte stále majú šancu sa stratiť, mnoho rozhodnutí o vyhostení nie je reálne vykonaných. Takže prevádzači ešte dlho budú mať z čoho žiť, dopyt po ich službách nebude klesať.

Ukázal sa krok Českej republiky a Rakúska, ktoré zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom, ako efektívny? Alebo to Slovákom cestujúcim do zahraničia len znepríjemňuje život?

Kontroly na vnútorných hraniciach v rámci Schengenu, sem patria všetky hranice Slovenska okrem tej ukrajinskej, chápem ako posledný zúfalý krok zo strany politikov, ktorí sa snažia upokojiť domácu verejnú mienku, a neumožniť extrémistom, aby ďalej rástli na téme migračných "hrozieb". Sami si uvedomujú, že to nie je optimálne riešenie, na druhej strane však vedia, že niečo podniknúť musia. Samozrejme, lepšie a efektívnejšie je pomáhať na vonkajších hraniciach, to však pre krajiny vo vnútri Schengenu nie je také jednoduché.

Viac sa dozviete v pokračovaní článku na ďalšej strane

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá