ROZHOVOR: Schizofréniu mi pravdepodobne spustili drogy, hovorí mladík s duševnou poruchou

ta3/Alžbeta Múcsková
29.11.2022 00:00

Schizofrénia sa objavuje pomaly a potichu, často prestrojená za iné duševné choroby. Človek ju môže zdediť, no spúšťajú ju aj drogy a psychotropné látky. Mladý respondent, ktorý si želal ostať v anonymite, sa v rozhovore pre ta3 zdôveril s tým, aký priebeh mala u neho.

ROZHOVOR: Schizofréniu mi pravdepodobne spustili drogy, hovorí mladík s duševnou poruchou
Profimedia

Liečebne sa na istý čas stali vaším druhým domovom. Čo ste v nich počas dní robili?

Cez deň sme mali tradične trikrát stravu, čo slúžilo ako pevné body v harmonograme dňa. Doobeda sme mali rôzne terapie a poobedia sme trávili v spoločenskej miestnosti. V nej sme sa mohli venovať rôznym ručným prácam či aktivitám, ako napríklad skladať puzzle alebo niečo vyrábať. Televíziu sme mohli pozerať iba večer. V prvom zariadení som ani nemohol mať pri sebe mobil, čo bola pre mňa úplne nová skúsenosť.

Za bránami zúril covid

V liečebni ste boli práve vtedy, keď sa na Slovensko dostal covid a prvá vlna pandémie. Ovplyvnilo to vašu liečbu?

Moju liečbu pandémia veľmi neovplyvnila. Doktori naďalej dochádzali do zariadenia a starali sa o nás. Mali sme však zakázané návštevy priateľov a rodiny. Mohli nám len nechať nejaké veci na vrátnici, ktoré nám následne pracovníci odovzdali. Keďže sme už aj tak boli izolovaní od okolitého sveta, v zariadení sme nemuseli nosiť rúška.

V zariadení ste teda pandémiu až tak nevnímali. Čo však po tom, ako ste sa z liečebne vrátili do reálneho sveta?

Nemal som veľmi čas vnímať to, keďže som bol medzi pobytmi doma približne iba týždeň. Pri tom všetkom, čo som zažíval, to bola jedna z mojich posledných starostí. V druhom zariadení som však celú situáciu vnímal intenzívnejšie. Každý deň sme si museli merať teplotu a pri vychádzkach do areálu sme už museli nosiť rúško. A tým, že sme večer pozerali správy, tak sme vedeli, čo sa približne deje vo svete a za stenami liečebne.

Podstúpili ste mnohé sedenia, terapie aj pobyty v liečebniach. Pomohlo vám to?

Po liečení som sa mal lepšie. Už som nemal príznaky a začal som sa normálne stravovať. Chýbal mi však pevný program a kolísala mi nálada. Tým, že som prerušil štúdium, som však mal prázdne dni. Nerobil som toho veľa, často som iba ležal, pozeral film, šiel sa prejsť alebo sa trochu učil.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 2 / 3
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok