Turecko udržiava dobré vzťahy s Ruskom. Erdogan a Putin rokovali o Ukrajine aj energetike
Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky rokoval so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o spoločných projektoch v energetike. Vyzdvihol tiež pozitívny vývoj obchodných vzťahov medzi oboma krajinami, informovala agentúra TASS.
Turecko podobne ako Západ a ďalšie krajiny inde vo svete odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu, zároveň sa ale snaží udržať dobré vzťahy s Moskvou a ako jediná členská krajina NATO sa nepripojila k protiruským sankciám. V niektorých záležitostiach pôsobí Ankara ako neutrálny prostredník, zaštítila napríklad dohodu o vývoze obilia z Ukrajiny a snažila sa tiež o sprostredkovaní mierových rozhovorov.
"Zvláštna pozornosť bola venovaná perspektívam realizácie iniciatívy vytvorenia veľkého plynárenského uzla v Turecku," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vydal Kremeľ. Možnosť vzniku plynovodného uzla v Turecku navrhol v októbri Putin ako spôsob, ako po poškodení plynovodu Nord Stream pokračovať v dodávkach ruského plynu na európske trhy. Erdogan s ideou súhlasil.
Putin podľa Kremľa tiež uviedol, že "bola zaznamenaná pozitívna dynamika obchodných a hospodárskych vzťahov a systematická podpora významných spoločných projektov, vrátane projektov v oblasti jadrovej energetiky".
Obchodná výmena medzi Ruskom a Tureckom od vypuknutia vojny na Ukrajine vzrástla o desiatky percent. Ruská spoločnosť Rosatom buduje v Akkuyu prvú jadrovú elektráreň v Turecku a podľa zistení agentúry Bloomberg Turecko plánuje Moskve zveriť aj stavbu svojej druhej elektrárne Sinop.
Putin s Erdoganom rokovali aj o dohodnutom predĺžení takzvanej obilnej dohody, ktorú Turecko pomohlo sprostredkovať s cieľom zabezpečiť bezpečný odvoz obilia z Ruskom blokovaných ukrajinských prístavov. Obaja prezidenti podľa Kremľa "zdôraznili význam komplexného a úplného uvedenia balíčkovej dohody do praxe".
Moskva a Kyjev vo štvrtok predĺžili o ďalších 120 dní dohodu o vývoze ukrajinského obilia, ktorej platnosť mala vypršať v sobotu. Rusko na nej koncom októbra pozastavilo účasť v reakcii na útok na ruskú Čiernomorskú flotilu v Sevastopole. Vrátilo sa k nej, až Turecko, OSN aj Ukrajina vyjadrili odhodlanie pokračovať v jej plnení. Moskva sa dlhodobo sťažuje, že dohoda nemala sľubovaný pozitívny vplyv na vývoz obilia a hnojív z Ruska.
