Čím sme sa previnili, pýta sa 75-ročná Ukrajinka, ktorú znásilnil nepriateľský vojak
Ukrajinci sú už unavení a ubití mesiacmi vojny. Spravodajca stanice BBC cestoval po východe krajiny, aby si vypočul dojemné výpovede vojakov a civilistov, vrátane 75-ročnej ženy, ktorú vo svojom dome zbil, porezal a znásilnil nepriateľský vojak.
Znásilnil ju vojak v jej dome
Novinárom potom opísala, čo sa dialo v noci 13. júla. „O pol dvanástej som počula veľmi hlasné klopanie na okno. Stuhla som. Kto to mohol byť? Tvár, telo, nohy a ruky som mala ako ochrnuté. Zavrela som všetky okná, ale jedno z nich bolo stále trochu otvorené. Videl som tam vojaka. Váhala som, či to mám nechať tak. Nemala som ho čím udrieť. Dokázala by som sa mu vyrovnať?"
"Keď som otvorila dvere, okamžite ma udrel päsťou do tváre. Vybil mi dva zuby a zlomil mi nos. Bola som celá od krvi. Pažbou pušky ma začal biť do hrude. Začal ma udierať aj do hlavy. Nechápala som, čo som urobila zle. Ťahal ma za vlasy. A keďže bola v kuchyni tma, nevidel, kde je, potácal sa okolo nábytku, potom ma hodil na pohovku a začal ma škrtiť. Nemohla som prehltnúť vodu ešte dva týždne. Potom zo mňa vyzliekol šaty a znásilnil ma. Porezal ma na bruchu. Doteraz mám na bruchu jazvy. Tie hlboké sa ešte nezahojili, menšie rezné rany už áno," dodala.
Liudmyla muža, ktorý mal okolo 60 rokov a páchol po alkohole, spoznala. Myslí si, že pochádzal zo separatistickej milície. Už bol v jej dome, kradol naftu a potom priviedol vojakov, ktorí tam zostali, kým ich nepresvedčila, aby odišli.
Násilník sa dožadoval tabaku a znova ju bil pištoľou, keď žiadny nemala. Spustil paľbu a rozprášil guľky po miestnosti. Liudmyla čakala, že zomrie. Myslela na svoju rodinu. "Rozlúčila som sa so svojimi deťmi, vnúčatami a pravnúčatami, nikdy som si nemyslela, že zostanem nažive."
Odišiel až o 05:20 nasledujúceho rána. Povedal jej, že ak nahlási, čo sa stalo, vráti sa, aby ju zabil. Zostala u susedov, zranenia vysvetlila tak, že spadla do pivnice. Štyri dni po znásilnení sa pripojila k ďalším Ukrajincom, ktorým sa podarilo dostať do mesta, stále okupovaného Rusmi, ale ďaleko od jej útočníka. Odtiaľ sa jej podarilo prejsť cez frontovú líniu, aby sa opäť pripojila k svojej dcére a rodine.
"Chcem kričať do celého sveta, aby sa to všetko zastavilo, aby čo najskôr zastavili túto krvavú vojnu. Chcem, aby v Rusku vedeli, ako ich manželia, synovia, rodičia týrajú Ukrajincov. Čím sme sa previnili? Sme pracovití, mierumilovní ľudia. Nikoho nerušíme. Putinovi a Rusom nebude nikdy odpustené za to, čo urobili Ukrajincom."