Rusi nútene deportovali ukrajinských civilistov na svoje územie, uvádza správa Amnesty International
Ruské úrady nútene presúvali a deportovali ukrajinských civilistov na ruské alebo Ruskom kontrolované územie. Vo štvrtok zverejnenej správe to uvádza ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), podľa ktorej sa konanie Ruska v podstate rovná vojnovému zločinu a pravdepodobne aj zločinu proti ľudskosti. Nútené presuny sa podľa AI týkali aj detí, starších osôb alebo ľudí s postihnutím a civilisti pri nich čelili zlému zaobchádzaniu a v niektorých prípadoch aj mučeniu.
Organizácia hovorila s 88 ženami, mužmi a deťmi z Ukrajiny. Väčšina z nich pochádza z juhoukrajinského prístavu Mariupol, ďalší potom z Charkovskej, Luhanskej, Chersonskej alebo Záporožskej oblasti. Opýtaní, najmä z Mariupolu, okrem iného AI popísali nátlak zo strany ruských úradov alebo vojakov, kvôli ktorému nemali v podstate inú možnosť, než odísť do Ruska alebo na ním okupované územie.
Ľudia, ktorí podstúpili povinnú a násilnú kontrolu ruskými úradmi, označovanú aj ako filtráciu, uviedli, že pri nej boli podrobení mučeniu a zlému zaobchádzaniu vrátane bitia alebo elektrošokov. Niektorí nemali k dispozícii vodu ani jedlo a držaní boli v nevyhovujúcich až nebezpečných podmienkach. Na filtračných stanoviskách úradníci ľudí fotografovali, vzali im odtlačky prstov, prehľadali ich telefóny alebo ich dlho vypočúvali. Muža nútili vyzliecť sa do pol tela.
Pri filtrácii po zadržaní v Mariupole bol okrem iného od svojej matky oddelený 11-ročný chlapec, čo podľa AI odporuje medzinárodnému humanitárnemu právu. "Moju mamu odviedli do iného stanu a vypočúvali ju... Povedali mi, že ma mame vezmú... Nepovedali mi, kam mama pôjde... Odvtedy som o nej nepočul," povedal chlapec AI. "Oddelenie detí od rodín a nútený odsun ľudí stovky kilometrov od ich domovov je ďalším dôkazom ťažkého utrpenia, ktoré ruská invázia spôsobila ukrajinským civilistom," uviedla Agnès Callamardová, generálna tajomníčka AI. "Ruská stratégia nútených presunov a deportácie je vojnovým zločinom. Amnesty International sa domnieva, že je to potrebné vyšetrovať ako zločin proti ľudskosti," dodala.
Tridsaťtriročná Milena sa snažila na jar utiecť z Mariupolu, o ktorý ruské jednotky zvádzali prudké boje s ukrajinskými obrancami a ktorý bol niekoľko mesiacov v obliehaní. "Keď sme sa pýtali na evakuácie, kam môžeme ísť... (ruský vojak) mi povedal, že je možné ísť iba do Doneckej ľudovej republiky (DNR) alebo do Ruska," uviedla žena. DĽR je samozvaný proruský útvar na území ukrajinskej Doneckej oblasti. Milenina manžela, bývalého vojaka ukrajinskej námornej pechoty, zadržali krátko po prekročení ruských hraníc a doteraz ho neprepustili.
V siedmich prípadoch boli zadržaní vystavení mučeniu a ďalšiemu zlému zaobchádzaniu. Jeden prípad sa týkal 31-ročnej ženy, ďalších 17-ročných chlapcov a zvyšných piatich mužov okolo dvadsiatich až tridsiatich rokov. Tridsaťjedenročného Vitalija ruskí vojaci zadržali, keď sa 28. apríla pokúsil v evakuačnom autobuse odísť z Mariupolu, a previezli ho do Dokučajivska neďaleko Donecka.
Tam mu pri výsluchu spútali ruky, nasadili vrece na hlavu a zbili ho. Hüseyn, 20-ročný študent z Azerbajdžanu, musel každý deň po niekoľko týždňov podstúpiť sériu elektrošokov a bití. Vojaci mu pri výsluchu hrozili popravou. AI v správe tiež podrobne popisuje nútený presun 92 obyvateľov štátneho ústavu pre seniorov a osoby s postihnutím v Mariupole do Donecka alebo niekoľko prípadov starších ľudí, ktoré podľa všetkého pri úteku zadržali ruské úrady a umiestnili ich do ústavov v Rusku alebo na Ruskom okupovanom území. Po deportácii do Ruska niektorí ľudia mali pocit, že sú nútení podať si žiadosť o ruské občianstvo. V prípade, že tak neurobili, mali obmedzenú slobodu pohybu. Ruské úrady tiež pre niektoré siroty alebo osoby s postihnutím zjednodušili proces podania žiadosti. Tieto kroky podľa AI okrem iného naznačujú zámernú ruskú politiku súvisiacu s deportáciou civilistov vrátane detí z Ukrajiny do Ruska.