Rusko sa stiahlo z dohody o obilí. Zelenskyj žiada ráznu odpoveď sveta
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že stiahnutie sa Ruska z dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov si vyžaduje ráznu odpoveď zo strany Organizácie Spojených národov, ako aj od skupiny G20.
Ako informuje agentúra Reuters, Zelenskyj sa takto vyjadril v nočnom videoprejave, v ktorom Rusko zároveň obvinil zo snahy o umelé vytvorenie hladomoru v Afrike, na Blízkom východe i južnej Ázii. USA v reakcii na pozastavenie dohody zo stra ny Ruska uviedli, že Moskva takto zneužíva potraviny ako zbraň.
"Rusko sa opäť pokúša využiť vojnu, ktorú začalo, ako zámienku na použitie potravín ako zbraní, čo má priamy dosah na krajiny v núdzi a ešte zhoršuje už aj tak hrozné humanitárne krízy a potravinovú neistotu," uviedla hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu Adrienne Watsonová. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak - v reakcii na správu o pozastavení dohody o obilí - označil rokovania s Ruskom za "stratu času".
"Jadrové vydieranie, energetický teror, obilná blokáda... (ruský prezident Vladimir) Putin premenil potraviny, chlad či ceny (energií) na zbrane voči svetu," uviedol Podoľak na Twitteri. "Putinovo Rusko vedie hybridnú vojnu voči Európe a berie si Afriku a Blízky východ za rukojemníkov. Opäť sa tak dokazuje: rokovania s RF (Ruskou federáciou) - strata času," dodal.
Rusko ohlásilo pozastavenie svojej účasti na zmienenej dohode po tom, ako obvinilo Ukrajinu zo sobotňajšieho útoku dronmi na prístav v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Podľa Moskvy došlo len k "malému" poškodeniu jednej z ruských lodí. Rusko zároveň tvrdí, že Ukrajine pomohla útok na Sevastopol pripraviť Británia, ktorú obvinilo aj z toho, že bola zapletená do nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord Stream. Ukrajina aj Británia tieto obvinenia Moskvy popreli.
Moskva tiež uvádzala, že na predmetné lode sa vzťahovala zmienená dohoda o vývoze ukrajinského obilia sprostredkovaná OSN a Tureckom. V dôsledku toho následne Moskva tvrdila, že "nie je schopná zaistiť bezpečnosť civilných lodí", ktoré sa plavia v súlade s podmienkami tejto dohody.