Žiadna skupina ľudí sa po tejto tragédii nemôže cítiť bezpečne, hovorí po streľbe na Zámockej sociologička
Napriek otvorenosti mladých ľudí voči inakosti sú na Slovensku aj takí, ktorí sa dokážu radikalizovať. Podiel viny na tom sčasti nesie nedostatočné vzdelávanie, nízka prevencia či sociálne siete. Nenávisť v spoločnosti pramení tiež z výchovy, rodinného prostredia, ale aj verejného diskurzu, ktorý je neskrývane vulgárny a nepriateľský voči LGBTI menšine, uviedla pre ta3 sociologička Silvia Porubänová.
Na štvrtkovom zhromaždení na SNP rečníci prečítali výzvu, ktorou apelujú na vládu, aby prijala okamžité opatrenia v školstve. Aké je riešenie pre elimináciu akejkoľvek nenávisti v spoločnosti?
Neustále počúvame, a je to zase iba výhovorka a banalizácia, ako nie sme pripravení na zrovnoprávnenie zväzkov párov rovnakého pohlavia. Nechceme byť tiež pripravení na akýkoľvek typ terorizmu a nenávistných prejavov. Touto udalosťou sme zasiahnutí a šokovaní, ale niečo podobné sa dalo očakávať. Žiadna skupina ľudí sa po tomto incidente nemôže cítiť bezpečne.
Bola to otázka náhodného výberu. Traja mladí ľudia, vrátane postrelenej čašníčky, boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Strelec mal podľa dostupných informácií zámer navštíviť klubovňu, kde sa stretávajú židia. Dokonca mienil zabiť aj premiéra vlády. K týmto ľuďom sa, našťastie, nedá dostať tak jednoduchým spôsobom ako k zavraždeným. V konečnom dôsledku boli na rane tí, ktorí boli vo verejnom a bezpečnom priestore a stali sa obeťami.
Pre porovnanie s ostatnými krajinami je Slovensko na základe prieskumu Európskej komisie z roku 2015 jednou z najviac rasistických krajín. Čo za tým podľa vás stojí?
Stojí za tým nedostatok výchovy o ľudských právach a presvedčivej komunikácie. O tom svedčí dlhodobý nenávistný naratív, ktorý mladí ľudia môžu vnímať aj na školách, no najmä sa vyskytuje v spoločensko-politickom priestore.
Rozhovor so sociologičkou Silviou Porubänovou si môžete pozrieť nižšie.