Medzery v daňových a colných systémoch EÚ stále nahrávajú podvodníkom s DPH

Medzery v daňových a colných systémoch EÚ stále nahrávajú podvodníkom s DPH
Zdroj foto: TASR
Absencia prepojenia informačných systémov daňových a colných úradov na Slovensku a chýbajúca efektívna spolupráca finančných správ členských krajín Európskej únie sú hlavnými dôvodmi obchádzania európskeho colného systému a únikov na dani z pridanej hodnoty. Informovala o tom hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Najvyšší kontrolný úrad SR preto vykonal kontrolu špecifického colného režimu 42, ktorý sa týka správy DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín.

Tento režim je určený pre dovozcov na oslobodenie od DPH, ak ich tovar smeruje do ďalšieho členského štátu. Daňová povinnosť vzniká v členskom štáte spotreby. V rokoch 2018 - 2021 identifikovali slovenskí kontrolóri pri colných vyhláseniach a súhrnných výkazoch DPH pri režime 42 únik na tejto dani vo výške viac ako 2,3 milióna eur. Približne pri polovici z tejto sumy sa počas kontroly preukázalo, že ide o reálny únik na DPH. "Najvyšší kontrolný úrad zistenia postúpi Kriminálnemu úradu Finančnej správy SR a aj európskej prokuratúre, s ktorými spolupracoval už počas kontroly," zdôraznil podpredseda úradu Jaroslav Ivančo.

Podľa neho treba nastaviť pravidlá a spoluprácu na národnej a európskej úrovni tak, aby podvodníci nevyužívali nedokonalosť systému, ktorá umožňuje tovar presúvať medzi členskými krajinami a DPH nie je nakoniec zaplatená v žiadnej z nich. Na tento druh podvodov s DPH upozorňujú aj príslušné európske inštitúcie.

Finančná správa, pod ktorú spadajú colné a daňové úrady, v kontrolovaných rokoch 2018 - 2021 vydala 23.601 rozhodnutí v colnom konaní, ktorými bol tovar oslobodený od DPH. Kontrolóri zistili viacero porušení zákona pri rozhodovaní v colnom konaní, registrácii daňového zástupcu či neplnení si povinností platiteľa DPH pri podávaní súhrnných výkazov. "Najvypuklejšie porušenia sa týkali nedodržania podmienok colného režimu 42. Ako najproblémovejšie sa v tomto smere ukázali colné úrady v Nitre a Trnave, kde sa z kontrolovaného obdobia systém najviac zneužíval v roku 2018," upozornil Ivančo.

Fiktívny obchod

NKÚ sa v rámci vzorky colných vyhlásení zameral aj na 11 rizikových dovozcov. V ich prípade vybral 500 preverovaných vzoriek a v 140 prípadoch bol zneužitý colný režim oslobodenia od DPH. Koneční príjemcovia boli uvedení tak, aby bol tovar oslobodený od dane, ale išlo pritom o fiktívny obchod. Príjemcovia o tovare nevedeli, stali sa obeťami podvodu.

Úrad podotkol, že FS v roku 2019 prijala opatrenia a výrazne sa znížilo uplatňovanie oslobodenia od DPH z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu. Zmeny zachytila aj kontrola, keď v rámci reprezentatívnej vzorky v rokoch 2019 - 2021 nenašli podozrenia na únik DPH v súvislosti s colnými vyhláseniami. V porovnaní s rokom 2018 klesol v roku 2020 počet colných rozhodnutí o uvoľnení tovaru v režime 42 o 90 %, vo finančnom vyčíslení sa zmena premietla takmer 10-násobným poklesom sumy oslobodenej od DPH.

Slabinou systému zostáva neprepojenosť informačných systémov colných a daňových úradov, absencia validácie údajov aj chýbajúca krížová kontrola, ktorou by sa odhalilo nepredloženie súhrnných výkazov DPH, respektíve ich neúplnosť. "Aj na základe našich zistení odporúčame prepojiť informačné systémy colných a daňových úradov. Je nevyhnutné, aby daňové úrady mali potrebné informácie v reálnom čase. Dovozcovia síce majú povinnosť podávať súhrnné výkazy, ale prax ukazuje, že deklarované údaje bývajú často neúplné alebo nepravdivé. Nastaviť by sa mal aj tzv. systém včasného varovania, aby sa predchádzalo úniku na DPH," dodal Ivančo.

Podľa úradu je tiež potrebné posúdiť prípadné sprísnenie legislatívy v oblasti DPH. Mohlo by ísť o sprísnenie podmienok, za akých sa uvoľňuje zložená zábezpeka na DPH, zavedenie inštitútu dovyrubenia DPH po skončení režimu 42 či zavedenie novej oznamovacej povinnosti platiteľa DPH, súvisiacej so vznikom a zánikom plnomocenstva zastupovaného dovozcu.

Kontrolóri poukázali aj na zdĺhavú komunikáciu členských štátov pri žiadostiach o medzinárodnú spoluprácu. Na odpoveď od zaslania žiadosti bolo potrebné čakať 15 až 420 dní. Podľa NKÚ by si mali finančné správy krajín operatívnejšie odovzdávať informácie a prispievať tak k odhaleniu úniku na DPH. Príkladom dobre nastavenej spolupráce je podľa úradu výmena informácií s Maďarskom cez aplikáciu HUSKi.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá