FOTO: Slovenka študuje v Mexiku. Hovorí, ako je to s drogami a kriminalitou

ta3/Alžbeta Múcsková
28.9.2022 00:00

Slovenka Tereza Miklušová (23) odišla študovať do hlavného mesta Mexika. Pre ta3 porozprávala svoje zážitky, prežitie prvého zemetrasenia a skúsenosti s kriminalitou.

FOTO: Slovenka študuje v Mexiku. Hovorí, ako je to s drogami a kriminalitou
Archív/Tereza Miklušová

Približne dve hodiny od Mexico City sa nachádza mesto Puebla, ktoré je veľmi pekné s množstvom pouličných trhov a na okraji sa nachádza mestečko Cholula, ktoré je tiež zaradené do skupiny „pueblos mágicos“. Pueblos mágicos sú mestečká, ktoré pomáhajú mexickému cestovnému ruchu a ponúkajú návštevníkom jedinečnú atmosféru, prírodné krásy a historické pamätihodnosti. Je ich veľmi veľa a každým rokom pribúdajú nové, takže je takmer nemožné navštíviť všetky. Čo sa týka vzdialenejších destinácii, dvakrát sme vycestovali k Tichému oceánu do Acapulca a na pláž La Saladita, ktorá je veľmi známym miestom pre surferov a je výnimočná tým, že sa tu dá surfovať počas celého roka.

Zemetrasenia a kriminalita

Pred pár dňami Mexico City postihlo zemetrasenie. Ako ste tento zážitok prežívali? 

Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť, keďže som zemetrasenie nikdy predtým nezažila. Každý rok tu majú 19. septembra skúšku sirén na pripomenutie dvoch najväčších zemetrasení z roku 1985 a 2017, ktoré sa stali presne v tento deň. Skúška bola pár minút po dvanástej a o približne hodinu prišlo reálne zemetrasenie, ktoré nikto nečakal. Sama som bola veľmi zmätená, či ide o ďalšiu skúšku sirén alebo sa to naozaj deje.

Ležala som na posteli, ktorá sa začala zrazu mierne chvieť. Zo začiatku som si myslela, že sú to len mierne otrasy z áut, ktoré prechádzajú okolo. Chvenie však neprestávalo a všimla som si, že všetky visiace rastliny v izbe sa začali hojdať. Vtedy mi došlo, že sa to naozaj deje. Vybehla som teda z izby až na ulicu, čo sa tu bežne robí vždy, keď zaznejú sirény. Som šťastná, že zemetrasenie nebolo príliš silné, keďže moja reakcia bola pomerne pomalá a aj ostatní spolubývajúci boli zmätení. Pokiaľ viem, tak žiadne väčšie škody nenastali, avšak čítala som, že dvaja ľudia zomreli. Nie však v dôsledku zemetrasenia, ale zo stresu, ktorý im vyvolal alarm. Pre miestnych ľudí je tento zvuk veľmi nepríjemný a stresujúci, preto je aj prísne zakázané púšťať ho na ulici z mobilu.

Mexiko nemá pre drogy a kriminalitu povesť bezpečnej krajiny. Stretli ste sa s nejakou strašidelnou situáciou? 

Ešte pred príchodom som mala veľký strach, najmä pre fámy, ktoré sa o Mexiku šíria. Človek si tu, samozrejme, musí dávať väčší pozor, no za tie dva mesiace čo som tu, som sa zatiaľ nedostala do žiadnej nebezpečnej situácie. Moja skúsenosť môže byť čiastočne ovplyvnená aj tým, že žijem v bohatšej štvrti Mexico City, kde býva väčšie percento ľudí zo zahraničia, a vyhýbam sa okrajovým častiam, kde by som bola viac na očiach.

Ak napríklad idem do miest, ktoré nie sú príliš bezpečné, väčšinou idem s niekým miestnym, kto to tam dobre pozná a vie, ktorým zákutiam sa radšej vyhnúť. Majú tu ale napríklad veľmi bezpečné metro, pred ktorým som zo začiatku mala celkom rešpekt. Na každej stanici je vždy vyhradená časť pre ženy s deťmi, čo platí aj pre autobusy, takže v prostriedkoch verejnej dopravy sa cítim veľmi bezpečne.

V strašidelnej situácii som sa, našťastie, ešte neocitla, aj keď nám nedávno spolubývajúci rozprával o tom, ako ich v kaviarni prepadli muži so zbraňami, zahnali ich na toalety a zobrali im všetky cennosti. Bolo to však v nie veľmi bezpečnej časti na okraji Mexico City, kde je chudoba viac citeľná.

Premýšľate nad tým, že by ste sa do Mexika presťahovali natrvalo?

Aj keď sa tu cítim veľmi dobre, zatiaľ sa prikláňam skôr k návratu domov. Neviem si úplne predstaviť ostať tu žiť. Sú tu pomerne nízke platy v porovnaní s Európou, a preto sú tu veľké rozdiely v spoločnosti. V okolí centra mesta je niekoľko bohatých štvrtí, prevažne s množstvom Američanov, ktorí sem prišli pre nižšie životné náklady, no aj okrajové časti, kde je množstvo bezdomovcov, polo rozpadnutých domov bez vody a malé deti predávajúce sladkosti na ulici.

Vedela by som si však predstaviť ostať tu žiť na pár rokov. Vo väčšine prípadov sú tu ľudia veľmi milí a nápomocní a tým, že je táto krajina taká obrovská, ponúka naozaj veľa možností. Odkedy som tu si naozaj uvedomujem a vážim, aké šťastie máme, že žijeme v Európe, kde máme prístup k pitnej vode, strechu nad hlavou a nemáme toľko problémov s kriminalitou.

Strana 4 / 4
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok