Analýza týždňa: Hypotéky môžu na Slovensku do budúcnosti zdražieť, no Česko neprekonáme
Hypotéky môžu na Slovensku do budúcnosti zdražieť, ale nie až tak ako v Česku. V reakcii na zvýšenie úrokových sadzieb v eurozóne o 50 bázických bodov, ktoré vo štvrtok oznámila Európska centrálna banka, to konštatujú ekonomickí analytici.
"Banky môžu výraznejšie zdražieť úverové produkty pre firmy aj pre bežných klientov, čiže zdražejú aj hypotéky, spotrebné úvery, lízingy, kreditné karty či povolené prečerpania. Banky by zároveň mohli jemne zvýšiť aj úročenie na termínovaných vkladoch alebo sporeniach, ktoré poskytujú svojim klientom," avizoval investičný analytik Fingo.sk František Burda.
Pri hypotékach sa však podľa neho určite nemusíme obávať takých vysokých úrokov, aké zažíva Česká republika. "Keďže nie je súčasťou eurozóny, Česká národná banka sa rozhoduje sama. V reakcii na vysokú infláciu začala dvíhať sadzby už vlani, no a najnovšie koncom júna základnú sadzbu potiahla na 7 %. Takýto hrozivý scenár na Slovensku neočakávam, ale určite platí, že ak úroky porastú rýchlejším tempom, ľudia si vzhľadom na svoje príjmy nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku ako dnes," upozornil ekonóm.
Osud sadzieb je nejasný
Banky ľuďom podľa neho dokážu pri rastúcich úrokoch poskytnúť menej peňazí na financovanie bývania a pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa hypotéky môžu stať nedostupnými úplne.
Pokiaľ ide o výhľad do budúcnosti, ECB by nemusela sadzby zvyšovať až tak vysoko, ako iné centrálne banky. "Aktuálne očakávame, že by hlavná európska refinančná sadzba mohla v roku 2023 vystúpiť z aktuálnych 0,5 % na 2,0 % p.a. To by potom aj komerčné úrokové sadzby v menovej únii, napríklad na hypotékach či investičných úveroch, mohlo držať nižšie ako v iných krajinách, ktoré s infláciou bojujú citeľne vyššími krátkodobými sadzbami," predpokladá makroekonóm VÚB Michal Lehuta
Aké zvýšenia ešte nastanú?
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomína, že očakávané zdražovania hypoték spustilo už v prvej polovici roka citeľný nárast záujmu o tieto úvery. Išlo nielen o nové bývanie, ale najmä refinancovanie starých úverov, v snahe zafixovať si nižšiu sadzbu na dlhšie obdobie. "Ešte v decembri 2020 bol podiel fixácií nad 5 rokov na celkovom objeme novoposkytnutých hypoték menej ako 4 %, pričom v apríli 2022 to už bolo približne 42 %," doplnil.
V tomto roku očakáva ešte dve zvýšenia sadzieb zo strany ECB, v septembri aspoň o 50 bodov a ďalšie koncom roka. "Na konci roka 2023 dosiahnu sadzby ECB podľa nášho názoru 1,75 až 2,0 %," uzavrel Horňák.