Lagardová: Inflácia a vojna škodia ekonomike. Vyhliadky eurozóny sa zhoršili

21.7.2022 16:59

Dôsledky ruskej vojny na Ukrajine a prudko rastúca inflácia zhoršili vyhliadky ekonomiky eurozóny. Vyhlásila to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

Lagardová: Inflácia a vojna škodia ekonomike. Vyhliadky eurozóny sa zhoršili
Foto: TASR/AP

"Neoprávnená agresia Ruska voči Ukrajine je pokračujúcou brzdou rastu. Vplyv vysokej inflácie a vyššej neistoty má tlmiaci účinok na ekonomiku," povedala Lagardová novinárom. Závislosť Európy od dovozu ruskej energie spôsobuje, že členovia eurozóny sa pripravujú na ťažkú zimu a plánujú prideľovať energie, ak Moskva zastaví dodávky plynu. Tieto faktory "výrazne zatemňujú ekonomické vyhliadky v druhej polovici roku 2022", skonštatovala.

Inflácia v eurozóne "je naďalej nežiaduco vysoká a očakáva sa, že nejaký čas zostane nad naším cieľom, v dôsledku pokračujúceho tlaku na ceny energií, potravín a ďalších položiek, ako aj v dôsledku oslabenia eura," poznamenala. Miera inflácia v eurozóne dosiahla v júni 8,6 %, čo je historicky najvyššia úroveň v regióne a vysoko nad cieľom centrálnej banky na úrovni 2 %.

ECB nebude tiež váhať s nasadením nového krízového nástroja na nákup dlhopisov, ktorého cieľom je v prípade potreby obmedziť rozdiely v nákladoch na pôžičky medzi členmi eurozóny, uviedla ďalej Lagardová. Poznamenala, že hoci by ECB nový nástroj "radšej nepoužila, ak ho bude musieť použiť, nebude váhať" a je schopná "rozbehnúť sa vo veľkom", aby zabezpečila rovnomerný prenos svojej menovej politiky v celej eurozóne.

ECB vo štvrtok ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb s väčším než očakávaným zvýšením svojich úrokov až o 50 bázických bodov, keďže inflácia stúpa a energetická kríza sa blíži. Banka vo vyhlásení uviedla, že jej nové "hodnotenie inflačných rizík" ju oprávňuje urobiť väčší prvý krok na ceste k normalizácii menových sadzieb, ako signalizovala na svojom predchádzajúcom zasadnutí v júni, keď politici naznačili zámer dvihnúť sadzby o skromnejších 25 bázických bodov.

Konkrétne, ECB zvýšila depozitnú úrokovú sadzbu zo záporného pásma na nulu, sadzbu na hlavné refinančné operácie na 0,50 % a sadzbu na jednodňové pôžičky na 0,75 %. ECB bola pod tlakom, aby na zasadnutí vo štvrtok premýšľala o väčšom kroku v dôsledku stúpajúcich cien, oslabenia eura voči doláru a zvýšeniu úrokov iných centrálnych bánk.

Centrálna banka eurozóny odhalila tiež prvé detaily nového krízového nástroja na boj proti tlaku na dlhopisy niektorých členov eurozóny. Nový nástoj s názvom Transmission Protection Instrument je reakciou na nedávne zvýšenie nákladov na pôžičky viac zadlžených, zvyčajne južných štátoch regiónu, ako je Taliansko. Jeho cieľom je obmedziť tzv. fragmentáciu, teda neopodstatnené rozdiely v nákladoch na pôžičky medzi 19 krajinami eurozóny.

Lagardová odmietla komentovať krízu v Taliansku po rezignácii premiéra Maria Draghiho, namiesto toho zdôraznila, že nástroj TPI bol navrhnutý tak, aby "riešil špecifické riziko, ktorému môžu čeliť všetky krajiny eurozóny". Dodala, že o jeho použití rozhodne Rada guvernérov na základe kritérií, ktoré sú veľmi konkrétne formulované.

Celú tlačovú besedu šéfky Európskej centrálnej banky Christine Lagardovej si môžete pozrieť aj tu:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok