Veľký rozhovor o zdražovaní: Priplatíme si za všetko s výnimkou elektriny

Veľký rozhovor o zdražovaní: Priplatíme si za všetko s výnimkou elektriny
Zdroj foto: TASR/AP (ilustračné)
Letná sezóna sa pomaly rozbieha. Oddychový mód môžu narúšať vyššie ceny, a to nie len pohonných hmôt. Podľa slov analytika Ľubomíra Koršňáka si priplatíme za všetko s výnimkou elektriny. Nárast cien v dovolenkových položkách odhaduje na 10-20 percent. Otázne je, ako po dvoch rokoch pôstu zareagujú Slováci. Oželejú dovolenku pre zdražovanie alebo, naopak, po pandémii investujú do relaxu?

Ľubomír Koršňák je analytik UniCredit Bank, ktorý sa venuje makroekonomickým analýzam trhu. Viac ekonomických správ nájdete na webe ta3.com.

V rozhovore sa dočítate:

  • či sa oplatí cestovať k moru autom alebo letecky,
  • o koľko budú dovolenky drahšie,
  • ako inflácia ovplyvní ceny leteniek,
  • či inflácia porastie i po prázdninách,
  • ako sa zdražovanie odrazí na cenách na kúpaliskách,
  • či si priplatíme za nápoj na terase,
  • či infláciu pocítime pri nákupe školských pomôcok,
  • čo by mohlo pribrzdiť ceny plynu,
  • či inflácia zasiahne aj ceny vodného a stočného.

Je pred nami leto, čas dovoleniek. Ľudí však čoraz viac začína strašiť rastúca inflácia. Pri akých položkách okrem cien benzínu ju počas dovolenky na Slovensku a v klasických destináciách ako Chorvátsko, či Grécko najviac pocítime?

Aktuálna inflácia, nielen na Slovensku ale v celej Európe, má svoj zdroj síce najmä v externom ponukovom šoku, inými slovami v prudko rastúcich cenách energií a rôznych iných komodít, vrátane potravín. Tento šok sa ale cez sekundárne efekty postupne prelieva aj do ostatných častí ekonomiky. Aj dovolenkári by tak mali pocítiť nárast cien prakticky vo všetkých oblastiach dovolenkovej spotreby. Keďže doprava, ubytovanie a strava (reštaurácie) tvoria významnú časť dovolenkových výdavkov, práve pri týchto položkách si dovolenkári nárast cien všimnú najskôr. Vyššie ceny však dovolenkári, bohužiaľ, najskôr pocítia aj pri výdavkoch na rôzne atrakcie, či darčekové predmety.

Inflácia v obľúbených letných dovolenkových destináciách Slovákov akými sú Chorvátsko alebo Grécko sa zásadnejšie nelíši od tej doma na Slovensku. Aj tu sa pohybuje na úrovni okolo 10 %, podobné platí aj pre zdražovanie potravín, či reštauračných a ubytovacích služieb v týchto krajinách.

Obľúbenou letnou destináciou Slovákov je Chorvátsko, kam mnohí jazdia autom. Oplatí sa v nadchádzajúcej letnej sezóne cestovať do Chorvátska autom alebo dovolenkárov vyjde v tomto prípade menej letecké spojenie, prípadne vlak či autobus?

Rastúce ceny ropy (a pohonných hmôt) neovplyvňujú len náklady na individuálnu dopravu, ale aj náklady na verejnú dopravu. A hoci niektorí súkromní dopravcovia zatiaľ vyššie náklady na vstupe (ceny pohonných hmôt, mzdové náklady atď.) v plnej miere do svojej ceny ešte nepremietli, v najbližšom období (pravdepodobne ešte pred hlavnou dovolenkovou sezónou) tak bezpochyby budú nútení spraviť.

Dilema individuálna vs. verejná doprava tak na konci dňa ostáva nezmenená. Všeobecná odpoveď, čo je výhodnejšie neexistuje, záleží od individuálnych nastavení - či už dostupnosti cieľovej destinácie verejnou dopravou, počtu prepravovaných osôb, či v neposlednom rade dôraze dovolenkárov na flexibilitu dopravy. 

Akokoľvek, vzhľadom na vzdialenosť Chorvátska letecká doprava do tejto destinácie nebude dávať asi veľmi veľký ekonomický zmysel a preferované módy prepravy asi ostanú i naďalej individuálna doprava, prípadne autobus/vlak. Niektoré európske krajiny sa v tomto období ako jedno z opatrení na zníženie energetickej závislosti od Ruska, ktoré má ako vedľajší efekt aj pozitívne dopady na rozpočty domácnosti a životné prostredie, rozhodli znížiť ceny dotovanej verejnej dopravy, iné zase aspoň jej ceny nezvyšujú. Preprava dotovanou verejnou dopravou v týchto krajinách tak môže dávať v súčasnosti o niečo väčší zmysel (z hľadiska nákladov) ako v minulosti (napríklad Nemecko).

Počas posledných dvoch rokov utrpel straty tuzemský cestovný ruch. Otočí sa podľa vás karta a uprednostnia pre celosvetové zdražovanie Slováci skôr dovolenku doma pred zahraničím?

Z titulu zdražovania neočakávame zásadnejší nárast tuzemských dovoleniek. Je pravda, že niektoré domácnosti naozaj môžu zvažovať nahradiť dovolenku v zahraničí kratšou dovolenkou na Slovensku. Na druhej strane, časť dovolenkárov, ktorí v minulosti trávili časť dovolenky v zahraničí, a k tomu si urobili aj výlet do slovenských hôr, sa môže rozhodnúť z dôvodu vyšších cien už len pre jeden dovolenkový výlet, neraz ten zahraničný. 

Navyše, dopyt po zahraničných dovolenkách môže zvyšovať aj pandemické obdobie posledných dvoch dovolenkových sezón, kedy časť domácností z obáv predsa len odložila zahraničné cesty. Po dvoch rokoch „pôstu“ by ich záujem o takúto dovolenku mohol byť preto opäť vyšší.

Na druhej strane, vyššie ceny, zdá sa, zatiaľ úplne neobmedzili spotrebu slovenských domácností. Pri stále nízkych úrokových sadzbách (a záporných reálnych úrokových sadzbách) sa rastúce ceny zatiaľ prejavili skôr na nižšej miere úspor, resp. v extrémnom prípade na ich rozpúšťaní. Stredne a vyššie príjmové domácnosti, ktoré generujú podstatnú časť dovolenkových ciest, by pritom mohli mať dostatočné finančné vankúše (naakumulované aj z obdobia pandémie), ktoré by vedeli rozpúšťať práve aj do dovolenkových ciest. Nie je teda vylúčené, že tento rok masívnu stratu záujmu o dovolenky pozorovať zatiaľ nebudeme.

 O koľko eur by podľa vášho odhadu mohla byť tohtoročná dovolenka drahšia?
 
Ťažko odhadovať sumu v eurách. Dovolenkové cesty sú pomerne pestré a vo svojich nákladoch sa aj pomerne významne líšia. Inflácia na Slovensku, ale aj v obľúbených európskych dovolenkových destináciách Slovákov, sa pohybuje niekde okolo úrovne 10 %. Ceny potravín, ale najmä pohonných hmôt, ktoré tvoria nemalú časť dovolenkových výdavkov, však vykazujú o niečo silnejší nárast cien. Ceny ubytovania v priemere v EÚ zdraželi medziročne okolo 10 %, avšak práve typické dovolenkové destinácie ako Chorvátsko, Grécko, či Bulharsko vykazujú nadpriemerný nárast cien ubytovania (okolo 15 %), krajiny na Pyrenejskom polostrove dokonca až okolo 30 % medziročne. 

Naopak, prudký nárast cien ubytovania zatiaľ nehlási Taliansko, či Malta - do začiatku dovolenkovej sezóny sa to však môže ešte zmeniť, keď aj miestni hotelieri budú musieť postupne akceptovať vyššie náklady na prevádzku. Ceny v reštauráciách v EÚ zdraželi v priemere medziročne zatiaľ len približne o 5 %. Aj tu však platí, že dovolenkové krajiny ako Chorvátsko, či Bulharsko už v súčasnosti vykazujú dvojciferné medziročné rasty cien v reštauráciách a najskôr aj v ostatných dovolenkových destináciách sa v najbližších mesiacoch vyššie ceny potravín a energií začnú vo väčšej miere premietať aj do cenoviek v jedálnych lístkoch reštaurácií. Nárast cien v položkách dôležitých pre dovolenkárov by sa tak mohol pohybovať niekde na úrovni okolo 10-20 % v porovnaní s predchádzajúcou dovolenkovou sezónou. Pri 1000-eurovej dovolenke to znamená vyššie náklady o 100-200 eur.
 
Nemalá časť dovolenkárov cestuje na dovolenky v rámci all-inclusive organizovaných zájazdov. Nárast ich cien sa v období pred sezónou pohybuje na Slovensku zatiaľ na úrovni okolo 5 % medziročne, v priemere v EÚ však dosahuje až 10 %. Aj tu pritom platí, že vyššie náklady sa budú do cien dostávať aj v nasledujúcich mesiacoch a zdražovanie by sa počas leta i v tejto oblasti mohlo zintenzívniť.

Ako inflácia ovplyvnila ceny zájazdov a leteniek?
 
Ako som spomínal, nárast cien organizovaných zájazdov na Slovensku je zatiaľ pomalší ako v iných dovolenkových položkách, ceny tu však najskôr v najbližších mesiacoch budú ďalej rásť. V máji bola podľa údajov Štatistického úradu cena leteniek na Slovensku medziročne vyššia o necelých 12 %. Ich ceny sú však pomerne volatilné a len veľmi ťažko porovnateľné v čase. Veľmi veľký efekt tu majú rôzne akciové ponuky. Na druhej strane, vyššie ceny ropy tlačia aj na náklady leteckých spoločností, a preto očakávať nejaké masívne zlacňovanie leteniek by bolo asi naivné. Skôr naopak, aj ceny leteniek budú v priemere najskôr počas tejto dovolenkovej sezóny vyššie ako v tej minulej, a rozsah akciových ponúk by sa mohol naopak zredukovať.

Sú krajiny, kde inflácia nevzrástla až tak dramaticky?
 
Najpomalší rast cien v Európe v posledných mesiacoch vykazujú Francúzsko a Malta. I tu sa však v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka spotrebiteľské ceny zvýšili o 5,5-6 %. Na Malte je nižšia inflácia ťahaná najmä reguláciou cien pohonných hmôt, ktoré sú tu stále na úrovni minulého roka. Naopak, ceny v reštauráciách tu napríklad medziročne vzrástli až o 8 % (údaj za apríl).
 
Bude inflácia výrazne rásť aj po letných mesiacoch?
 
Zdražovanie v Európe ešte najskôr nie je ani zďaleka na konci. Vyššie ceny energií, či potravín sa postupne budú ďalej prelievať do ostatných častí ekonomiky, infláciu najskôr podporia aj vyššie inflačné očakávania a premietania vysokej inflácie do miezd. Veľa bude záležať od ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine. Ak by sa situácia stabilizovala, rast cien by sa mohol začať predsa len postupne zvoľňovať. V priemere v eurozóne však pod inflačný cieľ ECB (2 %) neklesne ani do konca budúceho roka. Na Slovensku by pritom medziročná inflácia mohla v dôsledku posunutej regulácie cien plynu ostať v dvojciferných úrovniach aj počas väčšiny budúceho roka (na rozdiel od iných krajín, cena plynu na Slovensku sa zdvíha až s približne ročným oneskorením).

V posledných rokoch je na Slovensku čoraz populárnejšia cyklistika, Slováci radi navštevujú aj domáce akvaparky. Máme sa pripraviť aj v tomto segmente na vyššie ceny? Ako to vyzerá tesne pred sezónou?
 
Samozrejme, ak sa cyklista bude prepravovať len na bicykli, vyhne sa aspoň zvýšeným nákladom na prepravu. Na druhej strane, cyklisti majú v poslednom období skúsenosť, že globálny rozmach cyklistiky počas pandémie v kombinácii s viacerými úzkymi hrdlami viedol k sťaženej dostupnosti niektorých komponentov, resp. k nárastu ich ceny. Cyklisti rovnako ako iní dovolenkári takisto pocítia vyššie ceny potravín, či ubytovania.

Náklady akvaparkov na prevádzku v poslednom období pomerne prudko rastú. Ak aj doteraz svoje ceny niektoré z nich ešte nezvyšovali, v najbližšom období sa tomu isto nevyhnú. Dovolenkári teda musia počítať počas tejto dovolenkovej sezóny aj s vyššími cenami v akvaparkoch.

Letné prázdniny sú pre záhradkárov obdobím oberania a zavárania. Priplatíme si tento rok aj za cukor, ocot či iné potraviny na konzervovanie ovocia a zeleniny?
 
Nepoteším, bohužiaľ, ani záhradkárov, zdražovanie sa nevyhlo ani tejto oblasti. Cukor síce nepatrí medzi najrýchlejšie zdražujúce potraviny, aj v jeho prípade sa však bavíme o približne desatinovom medziročnom zdražení.

S letom sa spája aj oddych a dlhé večery s kamarátmi na terasách podnikov. Priplatíme si toto leto aj za pivo, víno, či miešané drinky?
 
Náklady na prevádzku reštaurácií sa prudko zvyšujú, či už energie, potraviny ale aj mzdové náklady. To všetko sa teda premietne postupne aj do ich cien. Konkurenčný boj na domácom trhu zatiaľ tlmil aspoň nárast cien piva, avšak ani tú relatívne nižšia cena nebude dlhodobo udržateľná.

Dá sa očakávať, že rastúcu infláciu pocítia ľudia vo väčšej miere aj pri kúpe školských pomôcok pred začiatkom školského roka?
 
Podobne ako pri iných položkách, aj tu je rozumné predpokladať, že vyššie ceny energií a iných vstupov (a to ako vo výrobe, tak aj u predajcov) sa budú postupne premietať aj do koncovej ceny pre zákazníka. Pri tovarových položkách očakávame, že medziročne zdražovanie by sa tu mohlo pohybovať na úrovni okolo 5-7 %.

Ekonóm VÚB banky Michal Lehuta pred pár dňami pre Pravdu odhadol, že regulovaná cena plynu pre domácnosti od 1. januára budúceho roka môže vzrásť aj o vyše 150 percent. Čo by mohlo takýto rapídny nárast pribrzdiť? Alebo je možné, že ani toto číslo nemusí byť reálne?
 
Áno, keďže podstatná časť obdobia relevantného pre určovanie cien plynu je už za nami, ak sa nezmení formulka na výpočet regulovanej ceny plynu pre domácnosti, môžeme už takmer s istotou povedať, že od januára sa cena plynu pre domácnosti viac ako zdvojnásobí. Aj v posledných dňoch pritom po krátkom poľavení cena plynu na trhoch opäť rástla, keď ruský Gazprom opäť raz priškrtil dodávky do Európy, tentokrát cez severnú vetvu Nord Stream 1. Zdá sa teda, že januárové zvýšenie cien plynu by sa naozaj mohlo pohybovať až okolo úrovne 150 %. 

Samozrejme, v ostávajúcich mesiacoch môže ešte zasiahnuť vláda, podobne ako v prípade cien elektriny. Tlmenie rastu cien plynu by však so sebou nieslo aj nemalé náklady pre štátny rozpočet. Pri nezhodách vo vnútri koalície sa preto dohoda o cenách plynu nemusí rodiť ľahko. Jednou z ciest je i kompenzácia vyšších cien plynu v podobe „vratiek“. Takáto forma kompenzácie by oficiálnu infláciu priamo neovplyvnila, zvýšila by však disponibilné príjmy domácností, ktoré využívajú plyn a kompenzovala by im tak aspoň čiastočne nárast jeho ceny.

Zasiahne inflácia aj ceny elektrickej energie, či vodného a stočného? S akým nárastom sa tam počíta?

Pri cenách elektriny vláda dohodla s elektrárňami zmrazenie ich ceny na najbližšie dva roky, hoci technické detaily v podobe právne záväznej zmluvy zatiaľ nedotiahla do konca. V prípade vodného a stočného sa javí zdražovanie tiež ako pravdepodobné u väčšiny poskytovateľov, avšak výrazne pomalšie ako v prípade energetických (plyn, teplo) časti výdavkov domácností.

O opatreniach, ktorými by mala vláda ochladiť prievan v našich peňaženkách sme sa rozprávali s odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá