Mŕtvolný pach a kadidlo. Ako vyzerá typický pohreb padlého ruského vojaka?
V Buriatsku na Sibíri sa skoro denne koná pohreb vojaka, ktorý padol vo vojne na Ukrajine. Chudobná a riedko osídlená ruská republika ležiaca pozdĺž jazera Bajkal má totiž podľa prieskumu médií zo subjektov Ruskej federácie druhý najvyšší počet obetí súčasnej vojny, zatiaľ čo napríklad Moskva a Petrohrad, v ktorých žije 12 percent obyvateľov krajiny, v bilanciách takmer nefigurujú. Hoci sa Buriati vysokému počtu obetí divia, na miestnych pohreboch znie provojnová rétorika.
_jpg0a000003-1985-e73c.jpg?v=3602)
V hlavnom meste Buriatska Ulan-Ude sa posledné rozlúčenie s vojakmi padlými na Ukrajine koná od začiatku marca v lukostreleckom areáli. Deti sa ďalej chodia venovať tomuto tradičnému buriatskému športu do vedľajších priestorov v centre, hoci rodičom sa tunajšie pohreby príliš nepozdávajú, opísal server Meduza. "Pred nedávnom sa tam, kde deti trénujú, už tiež objavil mŕtvolný pach. Celé to tu nasiaklo pachom mŕtvych," hovorí Tatjana, ktorej syn chodí do areálu na tréningy.
Ruské straty sú oveľa väčšie
Za organizáciu pohrebu zodpovedajú pracovníci miestnej radnice. V pondelok 28. marca sa podľa miestnych médií mal v areáli uskutočniť jeden pohreb, nakoniec sa ale konali štyri rozlúčky naraz. Pri rakve troch padlých vojakov sa zhromaždili príbuzní. Len pri tej, v ktorej ležal 20-ročný Vladislav, ktorý vyrastal v detskom domove, skoro nikto nebol. Časť ľudí musela stáť - lavice pre 600 prítomných nestačili.
Traja z padlých vojakov boli budhisti, obrad teda vedli štyria budhistickí duchovní - lámovia, ktorí odriekali, ale skôr spievali modlitby. Prítomný bol i pravoslávny duchovný, ktorý prišiel kvôli Vladislavovi. Pop sa však do obradu nezapája a stojí stranou spolu s úradníkmi. Plač počuť nie je, keďže budhisti by na pohreboch plakať alebo inak silne horekovať nemali. Výrazná vôňa kadidla sa mieša s nepríjemným mŕtvolným pachom. Prevoz padlých trvá dlho a odo dňa úmrtia do pohrebu niekedy uplynie aj mesiac alebo dva.
"Nezomreli zbytočne. Zomreli, aby bolo Rusko silné, a aby sa na Ukrajine prestala prelievať krv," hovorí po obrade na smútočnom zhromaždení zástupca hlavného predstaviteľa buriatskej republiky Bajir Cyrenov. "Zomreli, keď bránili slobodnú budúcnosť našej krajiny," pridáva sa starosta Ulan-Ude Igor Šutenkov. Hlavná zodpovednosť za pohreby leží na Larise Stepanovovej z vedenia mesta, ktorá podľa súkromného profilu na sociálnych sieťach zjavne vojnu na Ukrajine podporuje. Blízki všetkých štyroch padlých vojakov sa s novinármi odmietajú rozprávať.
Buriatsko je v počte padlých vojakov na Ukrajine na druhom mieste po Dagestane, zistil ruský portál Mediazona po preskúmaní zverejnených informácií o padlých Rusoch. Mediazona napočítala 85 padlých obyvateľov Buriatska a 125 obyvateľov Dagestanu. Rusko informovalo o celkovom počte obetí od začiatku vojny iba dvakrát. Naposledy priznalo 1351 padlých. Skutočná bilancia ruských strát však bude pravdepodobne vyššia. Napríklad NATO koncom marca odhadlo, že na Ukrajine zomrelo 7000 až 15-tisíc ruských vojakov.
V Moskve ich nechcú
O úmrtí vojakov z Buriatska informujú väčšinou noviny mestských častí alebo o nich niekto náhodne napíše na sociálnych sieťach, napríklad škola, kam vojak chodil, v ďalších prípadoch sú to príbuzní či kamaráti. Niekedy sa informácia objaví až po pohrebe. Nekrológy potom preberajú regionálne médiá. Na webe miestnej vlády informácia o počte padlých nie je.
Dôvody, prečo vo vojne na Ukrajine umiera mnoho Rusov, sa podľa servera Meduza v sibírskej republike preberajú za každým stolom a nespokojnosť sa niekedy prejavy aj verejne. Tlačový hovorca miestneho divadla napríklad po verejnej prednáške s rozhorčením hovoril o tom, že na čestnej stráži v Moskve nikde nie sú vidieť vojaci so "šikmými očami", čo je typický rys pre Buriatov. "Je tam prísny výber - modrookí, vysokí chlapci slovanského výzoru. A našim krajanom, krivonohým, malým a s veľkými lícnymi kosťami, je cesta na čestnú stráž uzavretá. Ale keď príde na umieranie, tak to áno," citovala jeho slová Meduza.
Je nutné dodať, že Buriati tvoria 30 percent obyvateľov Buriatska a mnohí padlí z tejto republiky sú etnickí Rusi. Obyvatelia Buriatska môžu mať pre účasť v bojoch finančnú motiváciu. "Práca tu nie je a chlapci tam idú ako vojaci na zmluvu," hovorí sestra jedného zo zabitých vojakov.
Po pohrebe odvážajú všetkých štyroch vojakov vrátane Vladislava na cintorín na okraj Ulan-Ude. Sprievod za čiernymi mikrobusmi je dlhý asi kilometer. Za rakvami idú ženy s vencami, ale priamo na cintorín podľa tradície v priebehu pochovávania nesmú. Lámovia pri hrobe založia ohne, do ktorých sa potom hádžu rozbalené bonbóny a keksíky, aby sa pohostili duchovia, ktorí budú na mŕtvych dohliadať. Na hroby neumiestňujú náhrobné kamene, ale vysokú tyč s bielym alebo modrým kusom látky. čím rýchlejšie sa hrob vyrovná s okolitou zemou a zarastie trávou a stromami, tým lepšie.