Z väzenia priamo do vojny. Ukrajinec, ktorého po troch rokoch prepustili, nespoznáva krajinu

TA3/hm ČTK
6.5.2022 06:00

Pre postarší ukrajinský pár bude v noci posteľou malý osobný automobil vyrobený ešte v dobách Sovietskeho zväzu. Dvojica sa totiž chystá riskovať život prechodom vojnovej frontovej línie na Ukrajine. Ale neuteká - vracia sa späť.

Ukrajinské velenie vydalo rozkaz zachrániť životy, povedal veliteľ pluku brániaci Azovstaľ
Twitter- @Kozatsky_D

Svet si už zvykol na zábery miliónov Ukrajincov na úteku pred ruskou inváziou. V ich tieni sú ľudia s iným druhom zúfalstva a odvahy, ktorí sa vydávajú na opačnú stranu. Pre niektorých z nich je motívom snaha dostať sa k blízkym, často kvôli chorým alebo nemohúcim ľuďom, ktorí zostali. Pre iných je to cesta z nostalgie a vzdoru.

Majú tam korene

"Je tam všetko. Sú tam naše korene," hovorí 75-ročný muž. "Dokonca i ľudia z Mariupoľa sa chcú vrátiť," dodáva. Svoje mená dvojica nechce prezradiť z obáv o svoju bezpečnosť. Pokúšajú sa absolvovať dlhú cestu späť do Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, miesta jedných z najťažších bojov tejto vojny. Do domova v Donecku sa chcú vrátiť, aby sa tam aspoň pozreli.

Sú starí. Cnie sa im za domovom. Je čas riskovať. "Kam inam by sme mali ísť?" pýta sa mu. Opiera sa o 40 rokov staré žlté auto značky Lada a o dve palice. "Zabudla si vziať milenca," vyhlási muž s nezbedným pohľadom. Jeho žena, s ktorou žije už 53 rokov, sa zasmeje. Vzápätí má blízko k slzám, to keď sa vráti realita. "Mohli by ste sa zblázniť, keď si nebudete robiť žarty," povie.

V posledných týždňoch sa mnoho Ukrajincov, ktorí utiekli z krajiny, vrátilo domov. V mnohých prípadoch sa tak stalo preto, že sa ruské sily stiahli z oblasti okolo metropoly Kyjev a preskupili sa k ofenzíve na východ. Nie je známe, koľko ľudí prekročilo frontovú líniu a vrátilo sa do napadnutých oblastí a obsadených miest.

V juhoukrajinskom meste Záporožie je parkovisko, kde dobrovoľníci pomáhajú tisícom ľudí utekajúcim v otlčených vozidlách. Niektorí majú rozbité okná. Ďalším chýbajú dvere. Mnohí majú na čelných sklách prilepený nápis "deti". Na okraji toho sú ľudia mieriaci opačným smerom. 

Z väzenia do vojny

Jedným z nich je Ihor Filko, ktorý stojí sám na chodníku a fajčí. Tridsaťročný muž bol v stredu prepustený po troch rokoch z väzenia, objavil sa vo svete, ktorý takmer nepozná. "Všetko je iné. Všetko je zlé," hovorí. Snaží sa dostať do Berďansku k svojej žene, malému dieťaťu a matke. Prespáva na vlakovej stanici. Nemá telefón, jeden si požičal od dobrovoľníka v prijímacom stredisku, aby mohol zavolať rodine. Nemá ani auto, má málo peňazí a stále silnejší pocit, aké nebezpečné je vrátiť sa domov.

Po prepustení sa pokúsil vydať na cestu peši, ale rýchlo ho zastavili na kontrolnom stanovišti. vojaci mu povedali, že ho peši nepustia, a rozhodne nebude pustený späť. Tak teraz čaká, až sa otvorí nejaký koridor. Ruské sily svoju kontrolu nad Berďanskom upevňujú, tvrdí Filko. Obyvateľom hovoria, aby si spravili ruské pasy, a že mena sa čoskoro zmení na rubeľ. Jeho rodina chce odísť. On im chce pomôcť.

Mariupol TASR/AP

Každá rodina, ktorá sa dostane do prijímacieho strediska, má svoj vlastný otrasný príbeh umocňujúci túžbu utiecť. Na automobil Tatjany Vasiljevovej ktosi strieľal neďaleko kontrolného stanovišťa na ceste z okupovaného Melitopolu. Cez strechu im preletel granát a ruskí vojaci jej ukradli peniaze. "Vďaka bohu sme odišli skôr, ako to začalo byť príliš zlé," hovorí Vasiljevová.

Mnohí z novopríchodzích pochádzajú z Chersonu, kde teraz vejú ruské vlajky. Vitalij Bizjuk jazdil spoločne s rodinou tri dni, aby našli otvorený koridor odtiaľ do Záporožia. Po ceste na nich na ruských kontrolných stanovištiach tlačili, aby si to rozmysleli. Bizjuk je pôvodom z polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. "Pýtali sa ma: Prečo neísť tam?" tvrdí a dodáva, že odvetil: "Prečo? Čo som tam zabudol?"

Zatiaľ čo neupravený stojí vedľa svojho zaprášeného auta, opisuje život pod okupáciou. V nedeľu bude zavedený rubeľ. V uliciach sú tanky. Televízne kanály a značky na trhoch sú ruské. V ruke drží krabičku ruských cigariet a vyzerá nešťastne: "Potreboval som si zapáliť." Po viac ako dvoch mesiacoch vojny sa tiež potreboval dostať von. Na rozdiel od dvojice v Lade nevidí návrat v dohľadnom čase.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok