Drží ich Rusko v šachu? Niektoré krajiny neodsúdili ruskú agresiu ani po týždňoch
Po tom, čo Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu, Valné zhromaždenie OSN na mimoriadnom zasadnutí prijalo rezolúciu, v ktorej ruskú agresiu ostro odsúdilo. Hlasovalo za ňu 141 krajín z 193 členských štátov OSN. Mnoho významných štátov - vrátane Číny, Indie a Juhoafrickej republiky - sa však rozhodlo zdržať. Bolo by teda iluzórne, keby sa západní predstavitelia domnievali, že celý svet zdieľa názor NATO - že za túto katastrofálnu vojnu nesie plnú vinu Rusko, píše BBC, a rozoberá dôvody, prečo tomu tak je.
Ukrajina a jej spojenci ohrozujú Rusko už najmenej tisíc rokov, povedal pred časom britskej verejnoprávnej stanici ruský poslanec Jevgenij Popov. Plány NATO ohľadom Ukrajiny, samozrejme, predstavujú priamu hrozbu pre ruských občanov, dodal. BBC jeho názory označila za prekvapivé, a zároveň poučné s ohľadom na úplne odlišný naratív, ktorý predpokladá Kremeľ.
Pohŕdajú NATO a USA
Ľuďom v Európe a na Západe znejú tieto výroky takmer nepochopiteľne, predstavujú až nehorázne ignorovanie starostlivo zdokumentovaných dôkazov, píše stanica na svojom webe. Napriek tomu však podľa nej tieto a podobné názory majú ľudia nielen v Rusku, ale tiež v mnohých miestach sveta. Každá krajina môže mať svoje vlastné konkrétne dôvody, prečo nechce verejne Rusko odsúdiť alebo si znepriateliť ruského prezidenta Vladimira Putina, uvádza. Dôvodov je podľa BBC mnoho - od ekonomických či vojenských záujmov cez obvinenie Západu z pokrytectva až po koloniálnu minulosť Európy.
Ako prvú spomínajú Čínu, ktorá podľa nej možno raz skončí ako strategický rival Ruska. Dnes sú však tieto krajiny partnermi a zdieľajú pohŕdanie, ktoré hraničí až s nepriateľstvom, voči Severoatlantickej aliancii, Západu a jeho demokratickým hodnotám, uvádza BBC. Pripomína, že Peking sa už stretol s Washingtonom kvôli čínskej vojenskej expanzii v Juhočínskom mori a so západnými vládami kvôli svojmu zaobchádzaniu s Ujgurmi, potláčaniu demokracie v Hongkongu alebo túžbe ovládnuť Tchaj-wan.
India a Pakistan majú svoje vlastné dôvody, prečo si nechcú znepriateliť Rusko. Dillí získava veľkú časť zbraní z Moskvy a po nedávnom strete s Čínou v Himalájach sa spolieha na to, že jedného dňa môže Rusko potrebovať ako spojenca a ochrancu. Nedávno zosadený pakistanský premiér Imran Chán je ostrým kritikom Západu, najmä USA. Islamabád tiež dostáva z Ruska zbrane a potrebuje požehnanie Moskvy na zaistenie obchodných ciest v Strednej Ázii, píše BBC.
Dedičstvo európskej kolonizácie
Stanica ďalej spomína obvinenie, ktoré zdieľa mnoho ľudí najmä v moslimských krajinách: a síce, že Západ na čele s USA je pokrytecký a riadi sa dvojakými štandardmi. V roku 2003 USA a Británia na základe falošných dôvodov napadli Irak, čo viedlo k dlhoročnému násiliu. Washington a Londýn čelí rovnako obvineniam, že pomáhajú predlžovať občiansku vojnu v Jemene vyzbrojovaním Saudskej Arábie, ktorá tam prevádza letecké údery.
Pre mnoho štátov v Afrike sú v hre aj iné, historickejšie dôvody. V sovietskych dobách sa Moskva snažila čeliť vplyvu USA a Západu dodávaním zbraní na kontinent. Na niektorých miestach je potom dedičstvo niekdajšej európskej kolonizácie trvalý odpor k Západu, ktorý sa prejavuje i dnes, uvádza BBC. Francúzsko vyslalo v roku 2013 vojakov do Mali, aby zabránilo ovládnutiu krajiny Al-Káidou, vo svojej bývalej kolónii však nie je obľúbené. Väčšina vojakov odišla a nahrádzajú ich Kremľom podporovaní žoldnieri z ruskej Wagnerovej skupiny.
Sýria - spolu so Severnou Kóreou, Bieloruskom a Eritreou - ruskú inváziu v priebehu hlasovania podporila, píše britská stanica. Proti rezolúcii na začiatku marca hlasovalo päť štátov, okrem spomínanej štvorice tiež samotné Rusko. Sýrsky prezident Bašár Asad sa pritom v otázke svojho prežitia do značnej miery spolieha na Rusko.
Ale aj dlhoroční spojenci Západu, ako je Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, hoci rezolúcii podporili, zostávajú vo svojej kritike Moskvy pomerne zdržanliví. Korunný princ Muhammad bin Zájid, ktorý je de facto vládcom SAE, má dobré vzťahy s Putinom. A saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán má naopak do značnej miery nefunkčné vzťahy s americkým prezidentom Joem Bidenom. Keď pred rokmi Západ obvinil princa z objednania vražda novinára Džamala Chášukdího a väčšina západných lídrov sa k nemu stavala chladne, Putin ho podporil, píše BBC, podľa ktorej na tento fakt vodca Saudskej Arábie len tak nezabudne.
Nič z toho neznamená, že spomenuté krajiny - okrem Bieloruska - túto inváziu aktívne podporujú, uzatvára BBC. Západ však podľa neho nemôže predpokladať, že zvyšok sveta, zdieľa jeho názor na Putina, na protiruské sankcie alebo ochotu Západu otvorene konfrontovať ruskú inváziu dodávkami stále ťažších zbraní na Ukrajinu.