Kto sú ženy, ktoré vládnu starému kontinentu? Zoznam politických líderiek sa rozrástol

Katalin Nováková, maďarská prezidentka

Štyridsaťštyriročná bývalá ministerka pre rodinné záležitosti Katalin Nováková bude prvou ženou na čele Maďarska. Podľa tamojšej opozície je ešte menej vhodnou osobou, aby sa postavila Orbánovi, ako bol János Áder. Nováková to odmietla s tým, že tí, ktorí hovoria, že bude v tejto (skôr reprezentatívnej funkcii) iba bábkou, neponižujú nielen ju, ale všetky ženy. Nováková je vydatá a je mamou troch detí.

Vyštudovala ekonómiu na Korvínovej univerzite v Budapešti, právo na univerzite v rodnom Segedíne a absolvovala aj študijný pobyt na univerzite Paris Nanterre. Dohovorí sa štyrmi jazykmi - francúzsky, anglicky, španielsky a nemecky. Pracovala na ministerstve zahraničných vecí so špecializáciou na Európsku úniu. 

Od roku 2017 do novembra 2021 bola vo vedení Fideszu, zastávala aj miesto podpredsedníčky strany, ktorého sa na jeseň vzdala. Magazín Forbes ju v roku 2020 označil za najvplyvnejšiu ženu v maďarskom verejnom živote. Úrad prevezme od dosluhujúceho prezidenta Jánosa Ádera 10. mája.

Katrín Jakobsdóttirová, islandská premiérka

"Pamätám si, že som sa chcela stať chirurgičkou, a tiež som chcela byť rockovou hviezdou. Rozhodne nie premiérkou," povedala pre Deutsche Welle Katrín Jakobsdóttirová, druhá ženská premiérka Islandu. V rámci svojej agendy zdôrazňuje dôležitosť rodovej rovnosti a potrebu ďalších krokov v boji s klimatickými zmenami. 

Jakobsdóttirovú, ktorá zastávala aj post ministerky školstva, označujú za jednu z najdôveryhodnejších politikov na Islande, uvádza The New York Times. Islandská premiérka pochádza z rodiny významných islandských básnikov, profesorov a politikov.

Anna Brnabicová, srbská premiérka

Srbská premiérka Ana Brnabicová vyštudovala na University of Hull vo Veľkej Británii a viac ako desať rokov pracovala v medzinárodných organizáciách, so zahraničnými investormi, miestnymi vládami a verejným sektorom v Srbsku. V roku 2016 ju zvolili za ministerku verejnej správy, funkciu zastávala až do volieb. Ako ministerka pracovala na reformách verejnej správy a implementovaní e-governmentu v Srbsku. 

Medzi Brnabicovej najvýznamenjšie projekty patrí podľa vládneho webu projekt e-Baby založený na automatickej výmene dát medzi orgánmi verejnej správy. Vypracovala tiež akčný plán pre oblasť IT priemyslu. V súvislosti s modernizáciou verejnej správy sa však zo strany opozície objavili podozrenia na korupčný škandál, politickí súperi ju však označili aj ako bábku prezidenta Aleksandra Vučića.

Ako píše Deutsche Welle, napriek tomu, že na verejnosti nezahmlieva homosexuálnu orientáciu, práva LGBT+ ľudí nie sú pre Brnabicovú prioritou, čo jej queer komunita vyčíta. S partnerkou Milicou Djurdjicovou tvoria pár a majú spolu syna. Legálne sa však v Srbsku vziať nemôžu, keďže ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy.

Sanna Marinová, fínska premiérka

Sanna Marinová sa ujala mandátu fínskej premiérky ako 34-ročná a stala sa najmladšou šéfkou vlády na svete. Do úradu nastúpila ako v poradí tretia fínska premiérka. Líderkou liberálnej Sociálno-demokratickej strany sa stala v roku 2020.

Marin sa k mladežníckemu krídlu Sociálno-demokratickej strane pripojila v roku 2006, uvádza encyklopédia Britannica. Dovtedy pracovala v pekárni a ako pokladníčka. V roku 2012 ju zvolili do mestskej rady v Tampere, ktorej sa neskôr stala predsedníčkou. V roku 2015 úspešne kandidovala do fínskeho parlamentu, miesto obhájila aj v roku 2019, kedy sa stala ministerkou dopravy.

Je považovaná za ľavicovo orientovanú političku, na vrchole jej priorít je sociálna spravodlivosť a rovnosť, a rovnako aj environmentálne hodnoty. Ako uviedla, klimatická kríza a strácanie biodiverzity sú najväčšie problémy našich čias. Ich riešenie si vyžaduje podľa nej silnú politickú vôľu a odhodlanie. Rodičia Sanne Marinovej sa rozišli, keď bola ešte veľmi malá, vychovávali ju matka s jej partnerkou. Marinová sa vydala za Markusa Räikkönena, s ktorým má dcéru.

Maia Sanduová, moldavská prezidentka

Maia Sanduová začala svoju politickú kariéru v roku 2012, kedy sa tiež stala ministerkou školstva. Na krátky čas - od júna do novembra 2019 - zastávala pozíciu moldavskej premiérky. Prezidentkou sa stala v roku 2020 ako vôbec prvá žena, ktorá navyše porazila proruského protikandidáta. Je proeurópsky orientovanou političkou, po vzore Ukrajiny požiadali vo februári o členstvo v Únii aj Moldavsko a Gruzínsko. So Sanduovou sa spája výraz "nepodplatiteľná".

Sanduová študovala na Harvardskej univerzite. Hovorí rumunsky, rusky, španielsky a anglicky. Pracovala ako poradkyňa riaditeľa Svetovej banky. 

Kaja Kallasová, estónska premiérka

Estónska premiérka Kaja Kallasová vyštudovala právo. Politiku má takpovediac v krvi, keďže jej otcom je bývalý estónsky predseda vlády a niekdajší viceprezident Európskej komisie Siim Kallas. Jej otec spoluzakladal stredopravú Estónsku reformnú stranu, stranu prevzala v roku 2018 ako prvá žena na jej čele.

V rokoch 2014-2018 bola poslankyňou Európskeho parlamentu, kde sa zaoberala digitálnou agendou, energetikou a priemyslom aj vzťahmi s EÚ s Ukrajinou.

Zuzana Čaputová, slovenská prezidentka

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. S jej menom sa spája úspešný boj proti pezinskej skládke, environmentálne otázky sú jej celkovo veľmi blízke. Ako advokátka spolupracovala so združením VIA IURIS, kde sa angažovala, aby boli Mečiarove amnestie zrušené. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.

Do prezidentského úradu nastúpila po úspešných voľbách v roku 2019. Získala ocenenie Európska osobnosť roka, ktoré sa udeľuje lídrom, ktorí formujú Európu. V roku 2022 si prevzala ocenenie Justitia Awards.