Top udalosti týždňa: Na Slovensko majú prísť vojaci NATO. Ukrajina odoláva, obetí však pribúda

Vojna na Ukrajine trvá. Ostreľovanie ruskej armády si vyžiadalo mnohé životy aj na strane civilistov. Na konflikt reaguje slovenská vláda i generálna prokuratúra. Aké rozhodnutia prijali? Pozrite sa s nami na najdôležitejšie udalosti posledného týždňa.

Vojaci NATO na území Slovenska

Na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine reaguje aj slovenská vláda. Schválila takzvanú posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území Slovenska. Odobriť to musí ešte parlament.

Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov. Posilnená predsunutá prítomnosť by sa na Slovensku mala zriadiť od 15. marca.

Koná aj generálna prokuratúra, ktorá začala trestné stíhanie pre vojnové trestné činy. Účelom trestného konania je zadokumentovanie dôkazov o vojnových zločinoch a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami. "Slovenská prokuratúra koná v úzkej súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom (Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach), ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách," vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

S generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa o stíhaní vojnových zločinov rozprával aj moderátor Rastislav Iliev. Viac si môžete pozrieť tu:

Nápor na slovenských hraniciach

Ako to vyzeralo na našich hraniciach? Denne k nám prichádzajú mnohí utečenci pred vojnou a pomoc zabezpečujú najmä dobrovoľníci či neziskové organizácie. Kompetentní očakávajú, že počty utečencov budú v najbližšom období rásť, teda narastie aj počet tých, ktorí budú chcieť na Slovensku ostať dlhšie.

"Aktuálne vybavia na hraniciach 10 000 až 13 000 ľudí denne, musíme sa pripraviť na to, že ich bude aj 20 000 a teraz nevieme povedať, koľkí z nich sa rozhodnú u nás ostať a koľkí nie," skonštatoval premiér Eduard Heger.

Pomoc Ukrajine je našou ľudskou povinnosťou aj podľa prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa počas uplynulého týždňa vyjadrila s tým, že Vladimir Putin vojnu vyvolal a on ju aj môže jedným rozhodnutím ukončiť.

Odrezaný Mariupoľ je v kritickej situácii

Z Ukrajiny prichádzajú správy o ostreľovaní civilných miest i o mnohých obetiach, ktoré si ruská invázia už vyžiadala. V kritickej situácii je aj naďalej Mariupoľ, ktorý sa stále nepodarilo evakuovať. Státisíce ľudí v juhoukrajinskom prístavnom meste, ktoré je obkľúčené ruskými vojakmi, už nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť. Situácia je čoraz strašnejšia a zúfalejšia.

Podľa posledných informácií od začiatku ruskej invázie bolo v meste Mariupoľ zabitých už 2187 ľudí, informovali o tom miestne úrady.

Ruská armáda pri ostreľovaní ukrajinského mesta Mariupoľ zasiahla a zničila aj detskú nemocnicu a pôrodnicu. Prezident Volodymyr Zelenskyj to označil za zverstvo.

Rusi sa aj naďalej pokúšajú obkľúčiť Kyjev, posledné informácie však hovoria o tom, že Vladimir Putin vykonáva aj personálne čistky, ktoré sa dotkli aj zamestnancov tajných služieb.

Neúspešné rokovanie Lavrova s Kulebom

V priebehu týždňa zarezonovalo najmä rokovanie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny. Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba však vtedy veľký pokrok nedosiahli.

O tom, ako tieto rokovania prebiehali a čo to môže znamenať na medzinárodnej scéne, sme diskutovali aj v Téme dňa s našimi hosťami Petrom Kmecom, Petrom Osuským a Jurajom Krúpom. Viac si môžete pozrieť aj tu:

Iné výsledky už ale prinieslo rokovanie diplomatov v závere týždňa. Tí už hovorili o "významnom pokroku" a vraj je možné, že delegácie čoskoro dosiahnu "spoločnú pozíciu".

S Putinom zase telefonovali francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. Tí ho opäť žiadali o okamžité prímerie na Ukrajine.

Ukrajina nestráca nádej

Ukrajinci však stále nestrácajú nádej a až 92 % z nich verí, že ich krajina bude schopná odraziť ruskú inváziu. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky ukrajinskej agentúry Rating, ktorý bol zverejnený v piatok.

Odoláva aj prezident Zelenskyj, podľa ktorého utrpela ruská armáda doteraz najväčšie straty za posledné desaťročia. Zelenskyj taktiež vyhlásil, že Ukrajina spolupracuje s Európskou komisiou na urýchlení svojho členstva v EÚ.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá