Dezinformátori presedlali z covidu na vojnu na Ukrajine. Známe hoaxy ste možno zdieľali aj vy

TA3/Henrieta Mihalková
4.3.2022 06:00

Už žiadni virológovia, ale odborníci na geopolitiku. Hoaxy o vakcínach a očkovaní tematicky vystriedala na sociálnych sieťach vojna na Ukrajine. Dezinformátori dlho na seba nenechali čakať a sociálnymi sieťami šíria napríklad aj blud o útočiacich Američanoch prezlečených za Rusov či hoax o všeobecnej mobilizácii na Slovensku. V priebehu týždňa stihli vyprodukovať množstvo klamlivých správ, ktoré zdieľali aj Slováci.

hoaxy
TASR/Milan Kapusta

Rady slovenskej polície:

  • preverte si, koho na Facebooku sledujete, 
  • overte si jeho účet z otvorených zdrojov,
  • neverte žiadnym súkromným účtom, 
  • neverte videám, ktoré nakrúcaj vševediaci analytici v aute a tvária sa, že odhaľujú svetové tajomnstvá,
  • dezinformácie sú podávané aj cez otázniky, aby spôsobili informačný chaos, napr.: "Kto napadol Ukrajincov? Boli to prezlečení Američania?"

Prezidentka, premiér, ministri aj slovenská polícia upozorňovali v súvislosti so stupňujúcim sa napätím na Ukrajine aj na šírenie ruskej propagandy a dezinformácií. Po pandemických hoaxoch o vakcínach a covide, ktorým uverila podstatná časť slovenskej verejnosti, sa ich šíritelia flexibilne zamerali na vojnu. Polícia v tejto súvislosti varovala pred pochybnými facebookovými profilmi vzbudzujúcimi dojem, že patria konkrétnym osobám, v skutočnosti ich vedú organizované skupiny s cieľom šírenia propagandy. Účty nevyvíjajú prirodzenú aktivitu, nemajú žiadne reálne fotografie ich majiteľov, ale fotky stiahnuté z webu. Neuvádzajú kontext, ich texty zvyknú byť citovo zafarbené s cieľom vyvolať emóciu. Tieto profily často zdieľajú politicky orientované proruské príspevky a statusy so zvieratkami.

Či už ide o prokremeľskú propagandu, údajnú denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny, alebo Afričanov a Arabov utekajúcich pred vojnou, šíreniu dezinformácií nahrávajú sociálne siete. No nielen tie. Tak, ako tomu bolo počas pandémie, Facebook nie je jediným kanálom, ktorým sa hoaxy šíria. Dezinformátori využívajú aj zvukové či sms správy.

Hoax: Povolávanie Slovákov na vojnu

Cez četovacie aplikácie sa šíri napríklad zvuková správa s hoaxom o braní mladíkov na vojnu. Uvádza sa v nej, že policajná hliadka zastavila 18-ročného muža, ktorý pred políciou začal utekať, pretože ho chceli vziať na vojnu. Lož o mobilizácii sa šírila aj cez sms. Správa hovorí o povolávacom rozkaze do vojny vďaka zmluve s Američanmi. Polícia sa nahrávkou začala zaoberať a skúma, či došlo k spáchaniu trestného činu. Zdôrazňuje, že žiadna mobilizácia či povolávanie ľudí do vojny sa nekoná.

Hoaxy o povolávaní sa šíria vo viacerých textových verziách. "Cez SMS sa šíri HOAX, že každý muž vo veku od 18-60 rokov sa musí dostaviť 1.3.2022 do vojenských kasární. Vyzdvihnúť zbrane a rozkazy. V prípade neuposlúchnutia rozkazu majú hroziť vysoké sankcie," uviedla polícia. Rezort obrany zároveň vyvrátil, že by vôbec uvažoval o povolávaní záloh alebo o všeobecnej mobilizácii, ktorá je navyše možná iba do veku 55 rokov. Cez sms sa rozširovali aj správy od "Civilnej ochrany SR", v ktorých sa uvádzalo, čo majú obyvatelia robiť v prípade vojny. Polícia upozornila, že "Civilná ochrana SR" neexistuje, pretože ide o systém úloh a opatrení.

Hoax: Prichádzajú sem nelegálni migranti

Putinova invázia zasiahla aj zahraničných študentov z ukrajinských vysokých škôl z Afriky, Indie alebo arabských krajín. Prítomnosť "neukrajincov" zneužili na manipuláciu verejnej mienky viaceré dezinformačné weby vrátane niektorých členov politických strán. Na prechádzajúcich študentov z Afriky či Indie sa prišli na hraničný priechod pozrieť aj poslanci Milan Mazurek z Republiky či Stanislav Mizík z ĽSNS. Na klamlivé statusy o nelegálnych migrantoch, ktorí vraj utekajú pred Talibanom, upozornili aj policajti.

"Nelegálni migranti asi nebudú utekať pred Talibanom cez bombardovanú Ukrajinu. A ak áno, tak Polícia Slovenskej republiky prijme adekvátne opatrenia, aby systém pomoci nebol zneužívaný," zverejnila polícia, ktorá pripomína, že pred zdieľaním príspevku sa treba zamyslieť nad jeho logikou.

"Neustále sa šíria dezinformácie o tom, ako sa nám tu promenádujú utečenci neukrajinci, ktorí nemajú nič spoločné s vojnou na Ukrajine. Povieme vám šokujúcu informáciu. Na Ukrajine žili, pracovali a študovali aj černosi a Arabi. Nikomu to nehovorte," napísala s nadsázkou polícia, ktorá tiež spustila seriál rozhovorov s migrantmi na zastavenie šírenia klamstiev. Pre študentov z Ukrajiny priletelo prvého marca do Košíc repatriačné lietadlo z indického Naí Dillí. Druhý let smeroval do líbyjského Tripolisu.

Hoax: Útočia Američania prezlečení za Rusov

Polícia upozornila, že sa začali ozývať aj takzvaní analytici politickej situácie a odborníci sediaci v aute. Jeden z nich vo videu dokonca prišiel s tým, že sa Američania prezliekajú za Rusov. Svoj príspevok začína slovami o tom, že médiá klamú a pýta sa, kto vlastne útočí. "Rusi alebo Američania prezlečení za Rusov? To je otázka, ktorú v týchto chvíľach nevieme, ale áno začala nejaká vojna na Ukrajine, ktorá veľmi rýchlo skončí."

Stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR, ktorá bludy vyvracia, uvádza, že tí istí, "doktori, virológovia a vedci", ktorí sa zaoberali covidom, zmenili tému a preorientovali sa na vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou. "Naozaj budeme veriť osobám, ktoré sú jeden deň odborníkmi na zdravotníctvo a druhý deň brigádnymi generálmi, ktorí vedia zhodnotiť stav konfliktu?" 

Hoax: Zelenskyj zbabelo ušiel

Hoaxy sa spájali aj priamo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V piatok 25. februára, deň po začiatku ruskej okupácie, videom na Instagrame vyvrátil lži o tom, že zbalelo ušiel z krajiny. Zelenskyj zverejnil priamo z ukrajinských ulíc aj ďalšie video s popisom, aby ľudia neverili bludom. Prezident zároveň odmietol ponuku USA na evakuáciu.

Hoax: Fejková vojna

Sociálnymi sieťami sa tiež šírilo deväť rokov staré video z nakrúcania filmu, ktoré označovali dezinformátori za "fejkovú vojnu z Ukrajiny". "Vysoko toxická stránka na Facebooku "Rusko, náš najbližší priateľ" produkuje prokremeľskú propagandu ako na bežiacom páse. Najnovšie účet pod názvom "Zoltán Žilka" zdieľa video, na ktorom sa evidentne nakrúca film a hovorí, že ide o dôkaz toho, že všetko, čo sa deje na Ukrajine, je zmanipulované," napísala polícia.

Hoax: Schyľuje sa ku genocíde, môžu za to USA

Slovenská polícia tiež upozornila na facebookové profily, ktoré dlhodobo šírili dezinformácie o koronavíruse a preorientovali sa na propagandu. Jedným z nezmyselných naratívov, ktoré šíria proruské profily je, že za vojnu na Ukrajine môžu Spojené štáty americké, ktoré sa uchyľujú ku genocíde tisícov Rusov na Ukrajine. Ako neskôr informovali policajti na stránke, ktorá sa hoaxom venuje, online priestorom dlhodobo dominuje téza, že predstaviteľom Ruska záleží na slovanskej vzájomnosti, ktorú chce úprimne chrániť pred Západom. To, že ide o hoax potvrdil samotný Putin, ktorý vojensky zasiahol Ukrajinu.

Hoax: Spontánna evakuácia

Sociálnymi sieťami sa 18. februára začalo šíriť video proruských separatistov z východnej časti Ukrajiny, ktorí vraj spontánne evakuovali obyvateľov pred útokmi Ukrajincov. Pôvodcov hoaxu však prezdradili metadáta. Videá proruských vodcov nevznikli spontánne, metadáta ukázali, že ich nakrútili už 16. februára, a teda "spontánna evakuácia" bola vlastne nahraným divadlom.

Hoax: Provokačný útok na škôlku

Jedna z dezinformácií sa spájala s útokom na materskú školu v oblasti Stanyca Luhanska. Dezinformátori síce priznali, že išlo o útok na území Ukrajiny, ale ako uviedla policajná stránka, "hovorili o sebaútoku zo strany Ukrajincov s cieľom vyprovokovania konfliktu s Ruskou federáciou. Tento naratív bol šírený masovo na Telegrame v proruských skupinách v azbuke."

Na stránke o hoaxoch a podvodoch polícia tiež zverejnila databázu proruskej propagandy, ktorú aktualizuje. V príspevku sú dostupné adresy nebezpečných účtov, proruských trolov aj ľudí zdieľajúcich propagandy a hoaxy a tiež webové stránky a sociálne siete, ktoré postavili svoj obsah na prokremeľskej propagande a klamstvách.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok