ROZHOVOR: Keby ľudia vedeli, čo robia s bunkami antivirotiká, uprednostnili by vakcíny, hovorí virologička

Pandémia sa končí, neznamená to však, že vírus zmizne. Preočkovanie bude mať podľa virologičky Tatiany Betákovej význam koncom leta, aby sa opäť stimulovala imunita. Štvrtá dávka je teraz už passé. Ako uviedla, máloktorý liek je tak dobre otestovaný ako vakcína. Fascinuje ju preto, že ľudia odmietajú očkovacie látky, ktoré podali už miliardám ľudí, ale ochotne prijmú antivirotiká, ktorá prešli testami len nedávno. V rámci seriálu o konci pandémie vám prinesieme rozhovory aj s ďalšími odborníkmi.

Koronačísla
Foto: TASR/Milan Kapusta

V rámci seriálu o konci pandémie sme oslovili piatich odborníkov z oblasti zdravotníctva. V rozhovore sa dočítate:

  • či má teraz zmysel očkovať štvrtou dávkou,
  • že ľudia odmietajú vakcínu, ktorú podali miliardám, ale ochotne prijmú antivirotiká, ktoré skúmali len nedávno,
  • ako bude vyzerať variant, ktorý nastúpi po omikrone,
  • aká bude epidemická situácia takto o rok.

Podľa šéfa Pfizeru by sa svet mohol vrátiť do normálu už o niekoľko mesiacov. Viacero odborníkov hovorí o tom, že omikronom sa pandémia skončí. Vidíte to rovnako, vrátime sa do normálu ešte tento rok?

Pomaly sa vraciame do normálneho života. Pandémia končí. To však neznamená, že vírus zmizne. Vírus je tu a bude sa ďalej vyvíjať, a samozrejme, bude sa snažiť udržať si ľudí ako hostiteľa, aby sa mohol množiť a šíriť. Koronavírusy, ktoré kolujú v ľudskej populácii si udržiavajú schopnosť infikovať ľudí tým, že mutujú – to znamená, menia povrchový „spike“ proteín, proti ktorému majú ľudia protilátky. V prospech vírusu je aj fakt, že množstvo protilátok a T buniek, ktoré rozpoznávajú vírus, časom klesajú. To znamená, že po niekoľkých mesiacoch môžeme byť opätovne nainfikovaný tým istým vírusom. Rizikové skupiny ľudí (ľudia s chronickými ochoreniami, cukrovkou, starší ľudia, obézni, tehotné ženy atď.) budú aj naďalej v ohrození. Bude na každom, ako využije možnosti chrániť si svoje zdravie a život. Očkovanie je jediná fungujúca prevencia a ochrana pred vírusom.

Tatiana Betáková je virologička z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Očakávate, že si ľudia vezmú z pandémie ponaučenia, a i keď rúška nebudú povinné, budú sa nimi preventívne chrániť pri šírení iných respiračných ochorení alebo dodržiavať viac hygienu rúk?

Bude to individuálne. Ľudia, ktorí pochopili, prečo sa respirátory nosia, ich budú používať v jarnom a jesennom období, keď sa vírus začne opätovne šíriť v populácii. Dodržiavať hygienu rúk by malo byť samozrejmosťou. Navyše, v populácii sa šíria aj iné vírusy a baktérie, ktoré ohrozujú naše zdravie. Účinnosť antibiotík klesá, máme množstvo rezistentných kmeňov. Minulý rok zomrelo 1,2 milióna ľudí na bakteriálne infekcie, pretože rezistencia zabezpečuje baktériám ochranu pred antibiotikami. A bude to horšie! Umývanie rúk nikdy nebola a nebude sezónnou záležitosťou.

Opatrenia by sa mali začať uvoľňovať od konca februára. V akej podobe by mali byť, aby sa nám uvoľňovanie nevypomstilo, respektíve môže sa nám uvoľňovanie vypomstiť?

Ľudia by si mali byť vedomí toho, že uvoľňovanie opatrení je jedna vec a možné riziko nákazy je druhá vec. Každý si to bude musieť vyhodnotiť sám. Bola možnosť dať sa zaočkovať. Mnohí ľudia infekciu prekonali.

Malo by v tejto fáze epidémie na Slovensku zmysel očkovanie štvrtou dávkou vakcíny?

Štvrtá dávka už nemá význam. Sezóna končí. Veľký význam však bude mať preočkovanie koncom leta. Neviem, či bude stačiť jedna dávka, alebo sa budú dávať dve dávky, aby sa opäť stimulovala imunita a aby sme mali dostatočné množstvo protilátok. Posledné štúdie ukázali, že tretia dávka vakcíny zachránila 99 % ľudí pred hospitalizáciou. Okrem toho, vakcína znižuje riziko vývinu dlhodobého covidu. A to je dobrá správa. V súčasnosti sú k dispozícii rôzne druhy vakcín. Takže je na zodpovednosti každého, ako sa rozhodne. Vakcíny už nie sú experimentálne, boli riadne schválené. Bolo zaočkovaných niekoľko miliárd ľudí. Máloktorý liek je tak dobre otestovaný a tak úzkostlivo sledovaný.

Keby ľudia vedeli, čo sú antivirotiká a ako fungujú a zasahujú do našich buniek, ľahšie by sa rozhodovali pre očkovanie. Mňa fascinuje, že ľudia odmietajú vakcínu, ktorá bola podaná miliardám ľudí, ale ochotne budú užívať experimentálne antivirotiká, ktoré iba nedávno prešli klinickými testami. Navyše aj liečba Covid-19 si vyžaduje užívanie rôznych liekov, pričom každý ten liek má vedľajšie účinky. Pri ťažkých prípadov navyše liečba nie je efektívna o čom svedčia tie milióny mŕtvych.

Ako by mohol vyzerať variant, ktorý príde po omikrone? Bude slabší ako omikron alebo nebezpečnejší ako delta?

Nemyslím si, že sa vírus odrazu zmení na vírus, ktorý bude spôsobovať nádchu. Ako som už spomenula, rizikové skupiny ostávajú stále rizikovými skupinami. A to ako reaguje náš organizmus na vírus je individuálne. Je tam množstvo faktorov – genetika, vek, chronické ochorenia, obezita, imunosupresia, fyzický stav, stres, množstvo vírusu, ktorým sa nainfikujeme, možná koinfekcia s inými patogénmi ako je chrípka, baktérie a pod.

Vírusu sa zrejme úplne nezbavíme. Ak sa pozrieme ďalej do budúcnosti, akú situáciu v súvislosti s covidom predpokladáte takto o rok?

Začiatkom jesene sa vírus bude opäť objavovať, podobne ako vírus chrípky. A podobne ako vírus chrípky, bude spôsobovať rôzne ochorenia a u niektorých jedincov zhoršovať ich zdravotný stav. Každý tretí človek, ktorý prekonal Covid-19, sa niekoľko mesiacov až rok stále trápi s dlhodobým covidom, ktorý má rôzne podoby. Začínajú sa objavovať predpoklady, že u niektorých ľudí bude dlhodobý Covid-19 trvalý, čiže budú si musieť zvyknúť na zdravotné problémy, ktoré s tým súvisia.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok