Pollák o kríze na Ukrajine: Únia nehrá vo svetovej politike prvú ligu, je ťažkopádna a nerozhodná
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu diskutovali so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom o diplomatickom úsilí zameranom na zmiernenie napätia medzi Ruskom a Západom, ktoré vyvolalo hromadenie ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny. K tejto téme sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Vladimír Bilčík (Spolu) uviedol, že štáty EÚ sa usilujú byť jednotné a vysielajú tým ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkaz, že invázia na Ukrajinu by ho vyšla draho.
"Je dobré, že sankcie sú tentokrát pripravené vopred. Bolo by však chybou, ak by z ich zoznamu vypadlo odpojenie Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT. Hoci by to aj EÚ spôsobilo mnohé komplikácie, náklady pre Rusko by boli nepomerne väčšie," uviedol Bilčík.
Sankcie v prípade ruskej agresie musia podľa poslanca zasiahnuť najmä Putina a ruských oligarchov. Domnieva sa, že jednotný európsky postoj, tvrdé ekonomické sankcie a vojenská podpora Ukrajiny môžu Rusko odradiť od vojenskej agresie. "Európa si už v minulosti vyskúšala, že apel na morálku, dobrú povesť či dodržiavanie zmlúv v prípade Putina nefungujú. Tu pomôžu len jednoznačné postoje a jasná sila," uviedol poslanec.
Situácia vyvoláva rôzne emócie
Podľa Moniky Beňovej (Smer-SD) je situácia okolo Ukrajiny zložitá a aj na Slovensku vyvoláva rôzne emócie a oprávnené obavy. "V snahe o jej riešenie sa namiesto európskej spolupráce vytvárajú akési ad-hoc koalície vybraných národných štátov. Ruský prezident a jeho americký náprotivok si už týždne vyberajú lídrov európskych krajín ako nejaké hrozienka z vianočky a riešia s nimi situáciu individuálne. Takýto prístup oslabuje pozíciu Európskej únie," povedala Beňová.
To podľa nej protirečí snahám o posilňovanie postavenia Únie ako globálneho aktéra v oblasti zahraničnej politiky. Aj preto európska diplomacia musí vystupovať jednotne a byť lídrom pri formovaní dialógu o európskej bezpečnosti, domnieva sa poslankyňa.
Napätosť a neprehľadnosť
Peter Pollák (OĽaNO) skonštatoval, že situácia je naďalej veľmi napätá a neprehľadná a je ťažké predpovedať, či ku konfliktu dôjde alebo nie. "Napriek evakuácii diplomatov z rôznych krajín z Kyjeva verím, že ku konfliktu nedôjde. Prebiehajúci konflikt na rusko-ukrajinskej hranici však ukazuje, že EÚ a to aj napriek tomu, že sa konflikt odohráva v Európe, nehrá vo svetovej politike prvú ligu s Ruskom a USA. Ukazuje aká je ťažkopádna a nerozhodná," uviedol.
Pollák zároveň ocenil, že europarlament podporil Ukrajinu keď schválil pôžičky vo výške 1,2 miliardy eur, ktoré sú potrebným impulzom pre jej "vysilenú" ukrajinskú ekonomiku.
Existencia suverénnej Ukrajiny
Eugen Jurzyca (SaS) zdôraznil, že existencia suverénnej Ukrajiny je aj v záujme Slovenska a EÚ. "To, čo sa deje v okolí Ruska, nie je približovanie NATO k Rusku, ale snaha okolitých štátov posunúť sa spod ruského vplyvu smerom na Západ," uviedol.
Robert Hajšel (Smer-SD) povedal, že EÚ musí ostať solidárna s ukrajinským ľudom, ktorý má právo žiť slobodne a rozhodovať o svojom vlastnom osude. "Dnes je ale našou hlavnou úlohou urobiť všetko pre zabránenie vojny a znižovanie napätia. Zdá sa, že po diplomatických iniciatívach Nemecka a Francúzska sa možnosť vypuknutia vojny znížila. Informácie o sťahovaní časti ruských vojenských oddielov do vnútrozemia sú signálom, že v diplomatickom úsilí treba pokračovať," povedal Hajšel.
Členské krajiny EÚ sa podľa neho musia snažiť o budovanie celoeurópskej bezpečnostnej architektúry, v rámci ktorej sa bude každý štát - či už na západe alebo východe Únie - cítiť bezpečne. "Ale nikto, ani NATO nemá právo rozširovať svoju bezpečnosť na úkor iného štátu. Pokiaľ sa Rusko nebude cítiť bezpečne v bezpečnostnej architektúre Európy, obávam sa, že bezpeční sa nebudeme cítiť ani my," povedal poslanec.
Michal Šimečka (PS) si myslí, že riziko ruskej invázie na Ukrajinu stále trvá a pripomenul, že Ukrajinci každý deň pod hrozbou vojny prinášajú veľké obete: ich krajina stráca ekonomicky, odchádzajú investori a rušia sa lety.
"Preto je dôležité, aby EÚ stála za Ukrajinou. Je potrebná politická podpora, príprava ekonomických sankcií v prípade, že by k invázii došlo, a aj priama finančná pomoc pre Ukrajinu," vysvetlil.
Šimečka vyjadril presvedčenie, že EÚ vysiela v súčasnej kríze správne signály, čo sa týka prípravy sankcií, postoja diplomatov EÚ, ktorí zostali v Kyjeve, a aj toho, že členským krajinám sa darí vystupovať jednotne. "EÚ pomáha nastaviť podmienky pre ruské rozhodovanie tak, aby aj svojim konaním znížila riziko ruskej invázie," uviedol poslanec.